referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gertrúda
Štvrtok, 19. mája 2022
Existuje šťastie, ale ho nepoznáme, aj by sme ho poznali, ale si ho nevieme vážiť. (úvaha o starosti)
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Vrislam
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 676
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
Existuje šťastie, ale ho nepoznáme, aj by sme ho poznali, ale si ho nevieme vážiť. Šťastie je krásna vec. Tak sa to spieva i v pesničke. Je taká krásna, až vyčarí na tvári príjemný úsmev, vyvolá lesk v očiach a dovolí nám pozerať sa na svet s radosťou. Je to vyjadrenie akéhosi stavu, keď máme chuť do života a starosti nás obliehajú čo najmenej. S týmto pojmom sa ľudia stretávajú už od dávnych čias, pričom sa nám javí ako nejaká hodnota, ktorú niekto v danom čase má a niekto nie. A tak je to zachované i doposiaľ. V súčasnosti sa však za šťastných ľudí považujú hlavne takí, ktorí disponujú dostatočným bohatstvom. Z toho nakoniec vyplýva nádherný život plný fantastických ale neplnohodnotných vecí, no zároveň plodiaci závisť a nenávisť iných. Takíto závistlivci uznávajú tiež nesprávne hodnoty, pretože sa pozerajú slepými očami. Vnímajú len povrchné veci, nejdú do hĺbky duše a nechcú si uvedomiť jednu dôležitú vec. A to je fakt, že aj oni sú v skutočnosti šťastní a možno ešte šťastnejší než nejaký bezduchý milionár. Nemôžeme predsa považovať za úspech a radosť drahé auto, milióny na konte, prepychový dom so záhradou alebo bohatých rodičov. Každý človek sa narodí šťastný. Záleží už len od neho, aký rebríček hodnôt si zvolí. Ak niekomu nestačí, že býva v zariadenom dome, či byte, že má vlastnú izbu, má čo jesť, kam ísť, má oporu v rodine a je zdravý, potom sa správa povrchne. Ja sama sa pomerne dosť často zaoberám otázkou tohto veľkého fenoménu. A prišla som na to, že som v podstate šťastná. Myslím, že je nádherné, keď mám zdravých a milých rodičov, že mám dobrého brata, že mám oporu v rodine. Je krásne, že chodím do školy, kde mám mnoho priateľov, že môžem behať, skákať. A keď pôjdem ešte hlbšie, môžem sa oprieť o fakt, že vôbec vidím, počujem, že mi bije srdce, že viem hovoriť. Už len tým by mal byť človek šťastný. Tak sa stalo, že som si k tejto problematike vytvorila svoje krédo: Nesťažuj sa na obhryzené nechty človeku, ktorý nemá ruky. Človek si teda naozaj nevie vážiť to, čo má. Nevie si uvedomiť, čo je preňho v prvom rade dôležité. Ako by len bol slepý človek rád, keby naraz mohol vidieť. Keby dokázal uzrieť ľudí, zvieratá, trávu, stromy, vtáky a slnko na oblohe. To však neplatí pre nás, tých, ktorí to dokážeme a považujeme to za samozrejmosť. Nás nezaujímajú druhí ľudia, ani zvieratá, vtáky či nebodaj slnko. My sa sústredíme radšej na iné, lákavejšie ciele. Ciele, ktoré často ničia charakter a zdanlivo robia ľudí šťastnejšími.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.