Život so sebou prináša chvíle, pri ktorých sa človek často pozastavuje nad tým, čo nám daný okamih súvisiaci s nimi prináša. S úsmevom spomína na tie krásne, nezabudnuteľné, no napriek tomu, i tie menej krásne zostávajú, či už chceme alebo nie súčasťou jeho krátkodobého života. Spomienky. Slovo, ktoré nás sprevádza celý život.
Tým najkrajším a najnezabudnuteľnejším okamihom v živote je chvíľa, keď na svet prichádza dieťa – nový život. Dar pochádzajúci z lásky a prichádzajúci pre lásku. Práve dieťa je nepochybne tou najväčšou radosťou pre jeho blízkych i tou najkrajšou odmenou pre matku za bolesť, ktorú musela podstúpiť. V dnešnom svete je takmer samozrejmé, že má rodina aspoň jedno dieťa. Výnimkou však nie sú ani rodiny, ktoré dieťa nemôžu mať aj napriek tomu, že by veľmi chceli. Príčiny sú rôzne : zlé sociálne podmienky, zdravotné problémy.. jednoducho problém, ktorý sa pre nich stáva neriešiteľným. Jediným východiskom v takejto situácii je asi len to, že si dieťa adoptujú. Je to však predsa len niečo iné, ako mať dieťa vlastné. Tak je to. Niekto by dokázal dať svet za to, aby mal vlastné dieťa. A niekto.. ten krásny život zabíja. Niekto chce, niekto nechce. POTRAT. Slovo skrývajúce v sebe toľko hrôzy. No napriek tomu, sa často stáva jediným možným riešením ženy v situácii, do ktorej sa chtiac či nechtiac dostala. Slovo, ktoré je už pre ňu samu, život ohrozujúcou katastrofou. Ranou a bolesťou, na ktorú nikdy nezabudne. Slovo prinášajúce so sebou výčitky a smútok z toho, že zničila ešte len vznikajúci život. Myšlienku, že svojou nerozvážnosťou zabila svoje vlastné dieťa. Aj keď ešte nenarodené.
A čo k tomu všetkému ešte dodať ?! Snáď len toľko : Nevrhať sa bezhlavo do neperspektívnych vzťahov s myšlienkou, že sa na tom celom niečo zmení. Zamyslieť sa najprv nad budúcnosťou a tak predchádzaním chvíľkových chýb chrániť život !!!.