Hranice tolerancie

„Na všetkých svieti jedno žlté slnko.“ Túto vetu vyslovila pred nedávnom jedna slovenská speváčka. Chcela tým vo svojej pesničke vyjadriť nesúhlas s tým, že na Slovensku, no nielen tu, sa ešte vždy stretávame s istým druhom obrovskej netolerancie s názvom rasová diskriminácia.
Rasizmus, hoci sa nám to mnohým nepáči, je krutou realitou a veľmi často skloňovaným slovom. Týka sa nás všetkých, všetkých spoločností, všetkých národov, celého sveta. Uvediem príklad zo života: Ako by sa mnohí z nás zatvárili, keby im syn alebo dcéra priviedla domov snúbenca – černocha alebo snúbenicu – černošku ? Všetci vravia, že nie sú rasisti, že sú tolerantní, inteligentní, ohľaduplní, rozhľadení ľudia, ktorí proti černochom nič nemajú. Jedna vec je však nemať nič proti černochom a úplne iná vec je, keď prestanú byť teoretickým problémom niekde za múrom súkromia a stanú sa súčasťou ich bežného života, ich kuchyne alebo ich obývačky. Vtedy už nastáva strach z niečoho nového, nepoznaného a cudzieho a tiež sú tu obavy z toho, čo povedia na to ostatní ľudia, susedia, príbuzní, keď uvidia ich dcéru alebo syna prechádzať sa po ulici s černochom/černoškou.
U nás sa však častejšie ako s černochmi stretneme na ulici s rómskymi občanmi, bežnejšie nazývanými aj Cigáni. Cigáni – a hlavne ich kultivovaní reprezentanti, čiže rómski politici – veľmi radi označujú všetkých „bielych“, ktorým sa nepáči ich spôsob veľmi nečistého a nehygienického života, za rasistov. Lenže rasistom je ten človek, ktorý komukoľvek odopiera jeho občianske práva a slobodu len preto, že je príslušníkom nejakej inej rasy. Rasistom nie je teda ten človek, ktorý sa štíti špiny, smradu, chorôb, či vulgárne sa vyjadrujúcich a vyzerajúcich ľudí. Na svete existujú tri ľudské rasy: europoidná, mongoloidná a negroidná, takže s Cigánmi patríme spoločne do europoidnej rasy. Keďže neexistuje cigánska rasa, neexistuje ani proticigánsky rasizmus. Ak sa v našich končinách vyskytuje nevraživosť medzi skupinami obyvateľov, tak je to etnická alebo sociálna nevraživosť, nikdy nie však rasová. Obviňovanie Slovákov z netolerantnosti a rasovej nenávisti voči Rómom je podľa môjho názoru nezmyselné a niektorí Rómovia takto chcú zbytočne zaujať pred ostatnými vyspelými štátmi Európy, aby ich poľutovali, keď budú žiadať o azyl v ich krajine. Treba si uvedomiť, kde je hranica tolerancie a kde obyčajná prefíkanosť.
Inými znevýhodnenými skupinami sú takisto utečenci, homosexuáli, ženy, cudzinci, Arabi, Židia, afroslováci.

V predvojnovej Európe bol antisemitizmus bežnou záležitosťou. Nacisti likvidovali Židov len preto, že im bola odporná ich kultúra, zvyky, náboženstvo a majetok. Aj teraz ešte bežne nájdeme človeka, ktorý súhlasí s nacistickými názormi. V dnešnej dobe má na ľudí obrovský vplyv internet, pretože sa tu už konečne začína udomácňovať. Lenže aj takouto formou sa dajú šíriť rôzne nacistické, fašistické, rasistické a antisemitské články. Autori na týchto stránkach uverejňujú rôzne texty o Slovensku, o Hitlerovi, vedú rôzne diskusie a tiež si vytvárajú „chaty“, kde si medzi sebou vymieňajú svoje názory. Tiež sú tam zverejňované rôzne hudobné skupiny podporujúce a vyznávajúce tento odporný nacizmus. Keďže takáto propagácia je trestná, autori týchto stránok vystupujú v anonymite, nezverejňujú žiadne fotografie a často menia adresy týchto stránok, aby ich náhodou polícia neodhalila. Raz som v novinách čítala, že polícia už chytila dvoch ľudí, ktorí si založili na internete takú stránku, no je to dosť malé číslo. Homosexuálom by ľudstvo malo prejaviť tiež kúsok tolerancie. Všetci sú v niečom iní, ale pritom rovnakí s každým jedným z nás. Napriek tomu sa denne stretávajú s odmietnutím okolia, predsudkami, neistotou. Sú terčom výsmechov, škodoradostných a škandálotvorných prejavov. Je smutné, že musia trpieť práve tí, ktorí za to môžu najmenej. Napríklad homosexualita a vôbec orientácia je už geneticky daná a nikto si ju nemôže vybrať. V dnešnej dobe existuje veľa opačne orientovaných ľudí. Nájdu sa medzi nimi aj vysokopostavení ľudia, ale aj svetoznámi herci, speváci, športovci, či politici. O mnohých spoločnosť ani netuší, no keď sa s tým priznajú, alebo keď sa to jednoducho dozvie niekto „nepovolaný“, hneď je ten človek odsúdený kolegami, susedmi, priateľmi a v niektorých prípadoch i rodinou. Niekedy to kolektív akceptuje, no vždy sa naňho pozerá ako na niekoho iného. Homosexuáli sú zosmiešňovaní v médiách, hlavne v humoristických reláciách, ale, a to je asi najsmutnejšie, aj v kostole, kde by mala vládnuť atmosféra lásky k blížnemu, ktorej vyjadrením by mali byť rešpekt a úcta.
Tolerancia je jedno z najkrajších slov, ktoré existuje. Mnohí vravia, že vyznávajú toleranciu. Tlieskala by som odušu, keby to tak bolo. Častokrát je to ale len zámena slov za slová nevedomosť, apatia, či ľahostajnosť. „Mysli a osloboď svoju myseľ od predsudkov“, pod týmto heslom sa nesie jedna kampaň, ktorá je zameraná na boj proti rasizmu, diskriminácii jednotlivých vrstiev obyvateľstva a podobne.

Myslím, že tento výrok by si mal zapamätať taký človek, ktorému budúcnosť tejto krajiny a vôbec ľudstva nie je ľahostajná.