Racionálne využitie volného času
Denne stretávame na uliciach chlapcov a dievčatá, bezstarostne usmiatych alebo sústredene debatujúcich o školských problémoch, takmer denne počúvame rodičov hovoriť o problémoch s dorastajúcimi deťmi. Neraz opakujú: „Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti.“ Vidíme ich v ošúchaných rifliach so strapatými hrivami, v kinách, v kaviarniach, v divadlách i na koncertoch. Stretávame ich na vychádzkach do prírody, pozorujeme, ako sa preháňajú po športových ihriskách. Vieme, že sú priam pojašení za motormi, populárnou hudbou a kadečím iným, a vieme aj to, že hneď „ofrflú“ všetko, čo sa im nepáči. Pravdaže, vôbec nemožno vymenovať všetky miesta, kde všade možno mladých ľudí stretnúť a vidieť ich, ako zaobchádzajú s volným časom. A pretože ho majú relatívne najviac, sústredil som sa zväčša na mladých ľudí, ktorí si ani neuvedomujú, míňajú to najdrahocennejšie – čas.
Keď hovoríme o voľnom čase, musíme si uvedomiť, čo voľný čas pre človeka znamená. Je to čas, ktorý trávi podľa vlastných záľub, potrieb, ale aj možností. Racionálne využitý voľný čas môže z mladého človeka vytvoriť vzdelaného, kultúrne i fyzicky vyspelého jedinca. V období mladosti sa vyhraňuje a formuje jeho osobnosť. Voľný čas je priestorom, v ktorom si jednotlivec utvára svojský spôsob života v súlade s požiadavkami a potrebami našej spoločnosti.
Existuje mnoho definícií voľného času, z ktorých by som spomenul len tie najznámejšie:
Ř Voľný čas je čas, ktorý nám ostáva po splnení pracovných, domácich a školských povinností, v ktorom môžeme vykonávať činnosť podľa vlastnej záľuby v súlade s odpočinkom, zábavou a uspokojovaním vlastných potrieb.
Ř Voľný čas je súčasťou spôsobu života, teda je jedným z činiteľov, ktoré pôsobia na formovanie osobnosti (Rotterová).
Ř Voľný čas je priestor, v ktorom si jedinec utvára spôsov života v súlade s požiadavkami a potrebami spoločnosti (Filipcová).
Ř Voľný čas sa z psychologického hľadiska definuje funkciami, ako sú odpočinok, zábava, rozvoj osobnosti (Čáp).
Úlohou individuality voľného času je určitá individualita človeka:
A/ estetická – výtvarná výchova, hudobná výchova
B/ pracovná – technická výchova
C/ športová – telesná výchova
D/ enviromentálna – prírodovedecké krúžky
Voľný čas môžeme chápať ako opak nutnej práce, alebo povinnosti. Ide o činnosť, ktorú si môžeme slobodne vybrať.
Pod pojmom voľný čas si predstavujeme odpočinok, ničnerobenie, rekreáciu, zaujímavú činnosť, zábavu, cestovanie, poznávanie krajín, chvíle strávené s manželom, manželkou a deťmi. Voľný čas prináša človeku zvláštny prospech, uspokojenie, radosť. Výrazne prispieva ku kvalite života. Na kvalitu voľného času vplývajú politické, sociálne, ekonomické, kultúrne faktory a stav životného prostredia. Voľný čas je teda základným ľudským právom bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, sexuálnu orientáciu, zdravotný stav a ekonomické postavenie.
Vo svojej práci som sa zameral na viaceré možnosti využívania voľného času. Zaujímal som sa o všetko, čo ľudia robia vo voľnom čase – alebo presnejšie – čo robia, keď skončia ich pracovné či školské povinnosti.
Na prvé miesto v efektívnom využívaní voľného času dospelých a mládeže sa kladie rodina. Tá však nedokáže dostatočne zabezpečiť potrebu detí a zvlášť dospievajúcej mládeže. Tu platí, že prvé skúsenosti s využívaním voľného času získame v rodine. Vyrovnané rodinné prostredie, dobré vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny sú základným momentom vo výchove detí. Rodičia majú byť vzorom pre svoje deti, lebo ony preberajú ich príklad a potom ho uskutočňujú vo vlastnom živote. Od svojich rodičov preberáme vzory správania sa, učíme sa žiť určitým spôsobom, napodobňujeme ich životný štýl. Rozdiel vo voľnom čase chlapcov a dievčat je dosť výrazný a prejavuje sa v neprospech dievčat. Rozdiely sa prejavujú zväčša v každodenných povinnostiach a prácach.
Zisťujeme, že tradičná „dievčenská“ výchova v našich moderných domácnostiach ešte nevymizla. Výchova dievčat spravidla prebieha v duchu tradícií, v rámci prípravy dievčat na ich budúcu funkciu manželky a matky. Dnešná náročná doba si však vyžaduje do domácich povinností rovnako zamestnať chlapcov i dievčatá, nedeliť práce na „ženské “ a „mužské“, nepestovať u mužov onú „chlapskú“ výsadu ničnerobenia. Ak sú činnosti vo voľnom čase mladých ľudí aj uspokojením ich potrieb, rozumie sa nie nevyhnutných, ani nie pseudopotrieb, ale takých, čo napomáhajú všestranný rozvoj osobnosti, potom prehľad činností nám ukáže obraz dnešného človeka aj po tejto stránke. Teda i práce v domácnostiach vedú človeka k samostatnosti. Mladým ľuďom sa určite zíde, keď pôjdu na štúdium alebo za prácou mimo domova.
Ak je teda voľný čas hlavným priestorom na uspokojenie reálnych kultúrnych a spoločenských potrieb, tieto potreby môžu byť značne individualozivané. U mládeže je voľný čas súčastne časom, v ktorom si postupne utvára predpoklady aj na realizáciu túžob a želaní.
Ak chceme dosiahnuť, aby mláďež dokázala racionálne využiť svoj volný čas, treba ju k tomu viesť už od detstva. Rodičia by mali sledovať záujmy a zručnosti detí, podporovať ich a rozvíjať. Koľko významných umelcov a športovcov nám vyrástlo zásluhou starostlivých rodičov. Veľkú zásluhu pri výchove talentov majú aj školy. Tu si plnia nielen vzdelávacie povinnosti, ale rozvíjajú aj svoj talent a často reprezentujú školu doma, ba aj v zahraničí
Ďalšou možnosťou, ako racionálne tráviť volný čas je práca v rôznych druhoch umeleckých škôl. Hra na hudobný nástroj, práca v dramatickom, speváckom, výtvarnom i tanečnom a recitačnom krúžku pomôže mládeži zverejniť svoje nadanie,cibrí jej city, odhaľuje jej vnútro a vzťah k umeleckým hodnotám. Viacerí mladí ľudia pôsobia v speváckych zboroch, koncertujú na výročných a významných podujatiach. Tu treba vyzdvihnúť napr. činnosť speváckeho zboru Cantica Nova gymnázia J. Hollého v Trnave. Koľko hodín z volného času museli obetovať jeho speváci nácviku piesní, aby sa mohli „prespievať“ medzi najlepšíchna Slovensku, ba i v zahraničí. Racionálne využitý čas vštepil im do srdca lásku k piesni a zároveň i hrdosť, že mohli reprezentovať svoju školu, Trnavu i Slovensko.
Veľkou „módou“racionálneho využitia volného času sa stalo štúdium cudzích jazykov. Ba povedal by som „najracionálnejšie“. Aj príslovie hovorí: „Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom“. Je v ňom kus pravdy, lebo znalosť cudzích jazykov nám „otvára dvere do sveta. Výuka cudzích jazykov nachádza v rozvrhu hodín jedno z najpoprednejších miest. Ich znalosť nám pomáha aj pri uchádzaní sa o lepšie miesto v zamestnaní, no a v cudzine sa dokážeme dorozumievať s obyvateľstvom, takže ruky môžeme využiť na inú činnosť. Táto záujmová činnosť je neobmedzená. Ľudia sa jej venujú od detstva, ba aj od vysokého veku.
Keďže deň má 24 hodín, človek si ich musí čo najefektívnejšie rozdeliť. Tretinu času venujeme práci, druhú oddychu a tretinu spánku. Bolo by ideálne, keby sa to dalo dodržať. Mnohí po pracovnej činnosti potrebujú oddych. Toto „sladké ničnerobenie“si však nemožno zameniť na „denný spánok“. Takisto sa nemáme okrádať o nočný spánok. Preťahovať pracovnú časť dňa na úkor spánku je nezdravé. Najmä mladí by mali pri racionalizácii duševnej práce dodržiavať zásadu: Účelne si rozdeliť čas na prácu aj na zábavu a odpočinok.(N. Ihnátová: Slovenský jazyk pre 1. a 2. r. stredných škôl)
K zábave a odpočinku môžeme zaradiť aj prechádzky, návštevu kina, múzeí, výstav, divadla a iné činnosti.
Vyjsť si s priateľmi a priateľkami „do ulíc“ býva príjemním strávením volného času. Bohužiaľ, dosť často končí posedením v kaviarni, v krčme či v bare. Ktovie, koľko mladých ľudí pozná svoje mesto, jeho historické pamiatky, významné budovy spojené s dávnou minulosťou mesta, ba i súčasné zmeny, ktorých sú sami svedkom. Možno si ani nevšimli, ako skrásnelo naše mesto od osamostanenia Slovenska. Farebné fasády budov, významné staré námestia so sochou Trojičky, obnovená je aj naša najstaršiauniverzita. Ulice omladli, pretože po nich miesto Bernoláka, Hollého, Jilemnického, Mihálika, Válka a iných kráča dnešná mládež. Preto prechádzka po týchto miestach by tiež rozšírila ich vedomosti, ak si všimnú pamätné a historické tabule.
Myslím však, že najväčšiu časť svojho volného času venujú dospelí a mládež televízii a internetu. Je to pochopitelné, pretože venujú pozornosť všetkým udalostiam okolo nás. Ľudia potrebujú byť informovaní. Sú však také domácnosti a pracoviská, kde sú tieto audiovizuálne prostriedky zapnuté od rána až do večera, bez ohľadu na to, či ich niekto sleduje. Nevhodné je to najmä v domácnostiach, kde sú deti. Konverzácia viazuc, sú hluché a slepé, lebo chcú vedieť všetko o svojich hrdinoch.Veľkou chybou je, že im rodičia nevyberú programy, ktoré ich obohatia napr. z dejepisu, zemepisu, biológie, literatúry a pod. Zväčša sledujú filmy s akčným a kriminálnym obsahom, čo rozhodne vplýva na výchovu záporne. Výzkum ukázal, že mládež radšej navštevuje kiná, ako by mala sledovať televízny program. V skutočnosti však viac času venuje sledovaniu dostupnejšej televízie, čo zaberá približne pätinu ich volného času.
V poslednom čase sa do popredia dostáva internet, ktorý je masovokomunikačným prostriedkom. Rovnako je obľúbený u detí ako aj u dospelých. Prostredníctvom internetu sa deti rôzne zábavné hry, ale sa aj vzdelávajú, lebo ženie túžba poznať maximum informácií o celom svete.
Voľný čas je dôležitou súčasťou ľudského života. Záleží len na tom, ako ho človek využije, aby mu aj v budúcnosti prospieval. Každý človek, najmä mladý, mal by sa zamyslieť nad svojími plánmi, túžbami a danosťami.
Nestačí len romanticky snívať, a neurobiť nič pre to, aby sa sen stal skutočnosťou.
O čase sa hovorí: čas letí ako voda, čas sa nevráti, čas sa nezastaví, a preto ho treba racionálne využiť vo svoj prospech i v prospech celej spoločnosti.
B I B L I O G R A F I A
Filipcová Blanka: Člověk, práce, volný čas, Praha 1966
Holinová Hilda: Kapitoly o mládeži a jej voľnom čase, Smena 1979
Olivar R.R.: Etická výchova, Orbis pictus Istropolitána, Bratislava 1992
Vysokoškolské skriptá Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity
Internet.
Zdroje:
Filipcová Blanka: Člověk, práce, volný čas, Praha 1966 - Holinová Hilda: Kapitoly o mládeži a jej voľnom čase, Smena 1979 - Olivar R.R.: Etická výchova, Orbis pictus Istropolitána, Bratislava 1992 - Vysokoškolské skriptá Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity - Internet -
|