Keďže ľudia boli zvyknutí na dedinské prostredie a na socializmus, nemuseli sa veľmi starať o svoje potomstvo, pretože to vychovával štát. Ale hlavne neprenikali na naše územie nijaké nové smery a novinky. To sa však zmenilo, ale rodičia sa doteraz nestarajú o to, čo ich dieťa robí vo voľných chvíľach, s kým sa stýka, aké má problémy. Dôležitá je pre nich práca a peniaze, deti akosi ostávajú bokom. A tak po príchode vytúženej slobody sa na Slovensko dostalo toho veľmi veľa dobrého, ale ešte viac zlého. Nemusíme sa skrývať keď ideme na omšu, ale ani všetko zlé sa neskrýva pred nami, a tak čo ostáva mladému človeku. Treba vyskúšať čo je nové, aj keď to nie je správne to je nová filozofia. Načo poslúchať rodičov, keď je im jedno čo sa s nami deje. Chceme slobodne rozhodovať o svojom osude, nepotrebujeme nikoho a nič, chceme si dokázať, že sa o seba vieme postarať, čo je však iba bludná ilúzia. Nemôžeme však všetku vinu zvaľovať na rodinu, pretože každý z nás má svedomie, ktoré ho upozorňuje pred všetkým zlým, a takisto má svojho nebeského Otca, ktorý veľmi túži po tom, aby sme ho vo chvíľach, keď sme slabí hľadali. A práve to nám zabudli naši milovaní rodičia pripomenúť. Oni ako prví mali byť učiteľmi viery, ako prví nás mali dostať do bližšieho kontaktu z Bohom. A tak sa nečudujme, že pre väčšinu mladých Boh nejestvuje, alebo je to pre nich len starý dedko a neveria že im práve on môže pomôcť. Tak nám rodičia zobrali aj tú poslednú nádej udržať sa v živote. Je ťažko sa sťažovať na disciplínu detí, keď nijakú nedostali, iba ak len „buď ticho, dones, vypadni...“ Zo všetkého vyplýva, že zásadná zmena musí nastať v rodine a to už od malička, pretože čím je človek starší, tým viac chce byť samostatný a nechce sa od nikoho nič učiť, pretože dospelý majú vždy pravdu a my mladí na tom už ťažko niečo zmeníme, a tak radšej chcem navždy zostať dieťaťom, aby som v budúcnosti nikdy nemusel od svojich detí dostať takýto list.. - quiet memory for [kt] c0NN4r -.