Cestou autobusom som si vypočul rozhovor: „Dobrý, pani Mihoková, ako sa máme?“ „Ale viete pani Petrušková, nanič.“ „No, a čo je u vás nového?“ „Nič, ale poznáte moju susedu, tú Novákovú, neverili by ste, čo za nevychované deti to má.“ „Navláčili si bandu z celého sídliska a schádzajú sa pred naším blokom, nadávajú, kričia, no človek si nemôže ani pospať, po celodennej práci.“ „Vážne, a kde to vlastne robíte, pani Mihoková?“ „Ale, upratujem na jednej priemyslovke.“ „Ozaj, deti Vám už doštudovali, pani Petrušková?“ „Kdeže, ešte mám jedného na základnej a dvaja sú na strednej, a Vaše deti?“ „No dcéra teraz doštudovala medicínu a robí si doktorát a syn študuje na prírodovedeckej fakulte.“ „Aj ja by som chcela dať deti na vysokú, veď teraz sa človek bez vysokej školy neuplatní.“ „Máte úplnú pravdu, to ale by sa Vaše deti mali učiť, pretože to nie je jednoduché dostať sa na takúto školu, bez príplatkov.“ „A neviete kde študujú synovia pani Novákovej?“ „Už doštudovali nejaké učilištia, rodičia nejavia o nich nejaký záujem, ani im nezarazili to schádzanie, podľa mňa nič z tých dvoch chlapcov nebude.“ „Moje deti mi stále doma pomáhali, učili sa, chodili do kostola, neponocovali a teraz vidíte, že to stálo za to.“ „No nič, už vystupujem, tešilo ma pani Petrušková.“

Na prvý pohľad normálny rozhovor dvoch dospelých ľudí, ktorí sa dlhšie nevideli, o ktorom nemá zmysel ďalej diskutovať. Pozrime sa však bližšie na pani Novákovú a jej chlapcov. Bývajú na sídlisku a každému je určite známe, že väčšina populácie tam patrí mládeži. A práve táto mládež bude o pár rokov hýbať Slovenskom. Musíme si však položiť otázku, či je táto naša mládež pripravená na budúce poslanie. Odpoveď dostaneme aj pri večernej prechádzke po panelákovej džungli. Zovšadiaľ sa na nás valia holdy nadávok a pohľadov, ktoré by sme nepriali ani svojmu nepriateľovi. A tak najrozumnejšie je zostať doma. Môžeme si položiť otázku: „Čo vedie našu mládež k tomu, aby vyzerala pred svetom tak ako vyzerá?“ Možno sklamané priateľstva, nepochopenie v rodine, nedosiahnutie svojich ideálov, túžba po niečom novom, vzrušujúcejšom, alebo len tak z frajeriny. V konečnom dôsledku môžeme dôjsť k názoru, že všetko sa muselo niekde začať a ten začiatok nastal v rodine. Je to však veľmi kruté, pretože rodičia svoje deti bijú, hádajú sa s nimi , vyhadzujú z domu a pritom si vôbec neuvedomujú, že zlyhali oni a nie ich dieťa.