Každý z nás je presvedčený, že nešťastie či nevyliečiteľné choroby si vyberajú "tých druhých" a nás obídu. Ak sa náhodou stretneme s prípadmi ľudí, ktorí sú nútení žiť aj po ťažkom úraze, často ochrnutí od krku dolu, úplne bezvládni a odkázaní po celý život na cudziu pomoc, radi sa zaklíname vetami ako: " Tak toto keby sa mne stalo, radšej to nejako skončím! " a podobne. Pre mnohých nezainteresovaných je eutanázia len akýmsi vzdialeným problémom, ktorý sa ich netýka. Pre mnohých odborníkov z radov lekárov, právnikov a psychológov je ale pojmom, o ktorom vedú dlhé a ostré debaty s rozporuplnými závermi. Slovo eutanázia sa najčastejšie skloňuje pri lôžku nevyliečiteľne chorého, ktorý trpí veľkými bolesťami a u ktorého sa dá teoreticky predpokladať skoré úmrtie. V takýchto chvíľach stoja lekári, prípadne zdravotné sestry pred ťažkou dilemou, či vypnúť pacientovi prístroje, ktoré ho udržujú pri živote, alebo nie. Ich svedomie je o to viac pokúšané porušiť lekársku etiku, o čo väčšie sú na nich vyvíjané tlaky rozhodnutia chorého, alebo jeho príbuzných.
Slovo "eutanázia" pochádza z gréčtiny a doslovne znamená "dobrá smrť", a väčšinou sa ním myslí niečo ako zabitie z milosti. Existuje množstvo definícií eutanázie, ktorých znenie závisí od postoja ich autorov. Na jednej strane je to "bezbolestné ukončenie života na žiadosť pacienta", konanie, ktorého úmyslom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka, ukončiť jeho utrpenie, a to na základe jeho žiadosti, alebo predpokladu, že by si to prial. Na druhej strane je to "úmyselné usmrtenie osoby, ktorej život nie je považovaný za hodný žitia".
Niekedy sa eutanázia rozdeľuje podľa spôsobu vykonania na aktívnu - aktívny zásah do organizmu tj. keď lekár usmrtí pacienta priamo (napr. podaním nejakého lieku, injekcie), alebo pasívnu - zabitie človeka neposkytnutím alebo prerušením štandardnej lekárskej starostlivosti (napr. vypnutie ventilátora, či nepodanie jedla alebo vody). Je rozdiel medzi pasívnou eutanáziou, ktorá je vo väčšine krajín považovaná za vraždu rovnako ako aktívna, a medzi nezaťažovaním pacienta zbytočnou agresívnou liečbou, čo je zásadou dobrej medicíny. Používa sa aj pojem asistovaná samovražda, pacient sám uvedie do chodu infúziu, ktorú mu pripravil lekár. Podľa vôle pacienta môže byť eutanázia dobrovoľná - keď sa pacient sám rozhodne, že chce ukončiť svoj život, nedobrovoľná - keď pacient nie je schopný samostatného rozhodovania, (napr.