Tak vlastne rozmýšlam o čo vlastne ide. Neviem. To by mali vedieť kompetentní. No jedno viem, dnes je doba, keď sa nedá starať len o vlastný dvorček. Vlastne to tak malo byť vždy, ale nebolo. Dejiny by mali byť gro ľudského poznania, samozrejme, pokiaľ sa z nich vieme poučit, čo zatiaľ nevieme.
Pokiaľ ide zbytku sveta o naftu, tak mi je z toho zle. Pokiaľ ide o to, čo nám tvrdia "kompetentní", tak ma napadá len jedno. Aj keď sa zatiaľ vlastne "nič" nedeje.
Čo by asi dali ľudia za to, keby začiatkom tridsiatich rokov minulého storočia niekto prišiel do krajiny, v ktorej sa vlastne "nič" nedialo a klepol po prstoch jednému predstaviteľovi svoje rasy, malému, čiernovlasému, hnedookému, s mini fúzikmi pod nosom? (aj keď to mal byť vysoký blondín s modrými očami)
Koľko ľudí to postihlo? Miliardu, či viac?
Na ako dlho? Na dvadsať rokov, či až po dnes?
Koho to postihlo? Európu, či nebodaj celý svet?
Ako je vôbec možné že jeden človek zmanipuloval jeden národ až tak, že za to pykáme až do dnes? (Ak má niekto pocit, že odozvy 2. svetovej vojny sú už dávno
preč, nech uváži, kde mohla byť Európa nebyť vojny, hlavne východná.)
Niekto povedal: "Je lepšie sa s nepriateľom s priateliť ako proti nemu bojovať."
Asi si niekto spomenul na ten výrok a po 2. svetovej sa radšej s Nemeckom začal priateliť (či dozerať?), ako keby malo vyviesť opäť niečo podobné.
A ako sa s priatelit s Irakom?
Pomôže Machiavelli!
Použiť všetky prostriedky (VŠETKY!!!).
Samozrejme je potrebné začať od najmierumilovnejších, až po tie, ktoré by súdny človek najradšej nikdy nedopustil.
Na záver. Z celého sveta sa ozýva: "Dajte ruky preč od Iraku, však sa "nič" nedeje."
Napadá ma len jedno: "Podajme ruku Iraku, pokiaľ sa ešte "nič" nedeje.".