Čo je to človek (úvaha)

Čo je to človek. Keď som poprvykrát počula názov tejto témy, tak sa mi v mysli objavilo nekonečné množstvo definícií a pohľadov na človeka. Či už z hľadiska biologického, alebo z hľadiska duchovna. Človek je v prvom rade tvor. Tvor žijúci a obývajúci jednu celú planétu. Človek je ten, kto vymyslel všetko, čo sa v jeho živote nachádza, všetko pomenoval, všetko určil. Bol to práve človek, ktorý určil, že obloha sa bude nazývať oblohou a bol to ten istý človek, ktorý vytvoril napríklad nožnice aby nimi mohol strihať. Ešte aj to strihanie vynašiel človek. Dokonca aj tento text píše človek ďalšiemu človeku. Človek - všestranný tvor, veď ako jeden z mála tvorov v živočíšnej ríši si uvedomuje sám seba, skúma podstatu svojho bytia a vôbec – je to najdokonalejší živočích na planéte, ktorú obýva. Takto by sa dal človek charakterizovať z môjho „človečieho“ pohľadu z hľadiska živočíšnej ríše. Ľudia odpradávna hľadali svoju podstatu, zaoberali sa bytím, dôvodmi a spôsobmi. Začali si uvedomovať samých seba, vytvárali si rôzne predstavy a vyvodzovali vlastné závery. Stále tu však bola túžba. Túžba ako základná hnacia sila celého ľudstva tu jedstvovalal od počiatku ľudstva samotného. Či už to bola túžba po poznávaní neznámeho, alebo túžba vládnuť spoločnosti, stále to bola túžba. Niekomu postačuje ak sa šťastne spojí s iným človekom, založí si rodinu a žije šťastne až do konca života. Ľudia sú však mimo iného aj najkomplikovanejšími tvormi dnešného sveta. V detstve sa učia, aby mohli v dospelosti svoje znalosti užitočne využívať. Za tých pár miliónov rokov im to už muselo dôjsť – čo je dobré a čo zlé. Človek sa snaží vytvárať pre seba len to najlepšie, pre ostatných platí to isté. Celá spoločnosť ľudí si vytvorila svoje vlastné hodnoty, aj keď v niektorých krajinách sú rozdielne, v podstate sú rovnaké. Všade sa váži život, všade existuje nejaký právny systém, aj kď niekde len na primitívnej úrovni. Písať o ľuďoch by sa dalo veľmi dlho. Existujú nekonečné kvantá textu, kde sa o ľuďoch dozvieme nekonečné množstvá informácií. Báje, príbehy zo života, návody, fakty – to všetko je zase len dielom ľudí. Ak by jestvovala „tretia osoba“, ktorá by bola nezaujatá (myslím tým, že by nebola človekom), verím, že by dokázala napísať o človeku a ľudstve omnoho objektívnejšie ako ja. Veď ja som len jednou z nás, tí čo toto prečítajú môžu byť tiež len ľudia, tí čo rozlúštia znaky pomoou ktorých zapisujem reč sú tiež len ľudia.

A ak je to niekto alebo niečo iné, tak sa to muselo dozvedieť tiež len od ľudí. Neexistuje žiadny záver, ktorým by sa dala ukončiť rozprava o človeku. Na Zemi (to je tá planéta, ktorú pomenoval tiež len človek a možno sa ani tak nevolá) žije okolo 7 miliárd ďalších tvorov – ľudí, ktorí by môj záver pôsobiaci ako kvapka v mori oceánu mohli doplniť. Ak by každý napísal čo i len jeden jediný znak, už by sme mali obrovskú, neprenosnú a nepoužiteľnú knihu. Kým by sa však táto kniha dopísala, zomrelo by veľa ľudí, no ešte viac by sa narodilo a kniha by sa musela začať písať odznova...