Ja viem, žiadne priame dôkazy sa nikdy nenašli (alebo ich len nik nechcel vidieť?) Inokedy sa kvôli pomalému konaniu súdu zmeškal čas, v ktorom by mohli byť odsúdení. Alebo sa vynorila nejaká protokolárna chyba či porušenie práv obvineného. A o zmiznutých svedkoch vôbec nehovorím. To, že o tom vie celý národ, je predsa druhoradé. To sa však už dostávam k téme politickej a to sem vonkoncom nepatrí. Aj keď, kto má u nás viac peňazí a väčšiu moc ak nie práve politici?

„Čo znamená bohatstvo?“
Ale zoberme si to z trochu inej strany. Čo vlastne peniaze, resp. bohatstvo znamenajú, čo to vlastne je? Niekomu „stačí“, keď má veľkú rodinu a dobrých priateľov a považuje sa za bohatého človeka. Inému tento pocit sprostredkúva knižnica plná kníh a múdrosť v nich zachytená. Odhliadnime teraz od týchto tak patetických vyjadrení a vráťme sa k podstate slova bohatstvo, viažuce sa k hodnote majetku. Pre mňa osobne bohatstvo znamená voľnosť a slobodu. Áno. Je to jednoducho akýsi pocit voľnosti – nebyť viazaná vedomím, či si niečo môžem dovoliť alebo nie. Nech sa to už chápe v akomkoľvek význame. Musí to byť úžasný pocit, nemusieť sa ohliadať na to, čo mám v peňaženke. Jednoducho vojsť do obchodu a kúpiť všetko, čo chcem bez toho, aby som musela pozerať na cenovky. A v neposlednom rade je to istota. Nemať žiadne existenčné strachy, čo bude zajtra, ak sa nebudem správať „rozumne“ a šetriť. „O irónii, slepej Justícii a pralinkách“
Viete však, že na Slovensku vraj existuje skupina ľudí, ktorá korupciu vôbec nepociťuje ako spoločenský problém? Nehovorím o batoľatách, ale o najbohatšej vrstve Slovákov. Je to irónia, ale, i keď nechcem zovšeobecňovať, týchto približne 2500 ľudí korupciu skoro vôbec nevníma napriek tomu, že oni sú často jej iniciátormi. Možno je to tak preto, že pre nich sú takéto „sumičky“ hovorovo povedané iba „trinkgeld“. A keď to platí aj pre justíciu, .. No, ale veď tá je povestne slepá. A u nás to platí dupľom. Nie že by som chcela osočovať všetkých Slovákov a celý náš systém, na to skutočne nemám právo. Ale
viem, o čom hovorím. Pozrime sa, napríklad, na také zdravotníctvo. Tu je moc peňazí tak do očí bijúca, až ju nevidí vôbec nik. Teraz nehovorím o nejakej tej káve či bonboniére podstrčenej sestričke. Hovorím o špeciálnych vyšetreniach, na ktoré sú siahodlhé poradovníky. To si veľactená pani bankárová zavolá svojho ošetrujúceho lekára a vecne a diplomaticky mu predá vypísaný šek. No, noblesu treba zachovať vždy. Nehovoriac o priateľke pani primárovej, ktorá dostane štvorposteľovú izbu celkom pre seba, napriek tomu, že pacientov je viac než dosť. Ale veď kľud je pri rekonvalescencii taký dôležitý.