Zlodej. Človeka nazývaného týmto slovom môžeme chápať rôzne. Je nekonečne veľa definícií prirovnaní, ktorým si ho môžeme nazvať. Veď zlodejom môže byť každý, každý okolo nás, známy či neznámy. Môžeme ho stretnúť na ulici môžeme sa s ním pozdraviť, podať mu ruku vôbec ani netušiť, že sa v ňom skrýva jedna zlá vlastnosť. Vlastnosť, ktorá je vo väčšine ľudí v takej či onakej podobe.
Neviem či ste už mali dôvod kričať na plne ústa: „Zlodej, zlodej chyťte ho!“ a utekať za ním aj keď márne, lebo ho už ledva vidíte. Je to nepríjemná situácia keď človek nevie čo má robiť, kam sa obrátiť. Či má plakať alebo sa zmieriť s tým, že si musí kúpiť novú peňaženku, vybaviť si nové doklady, zrušiť účty v bankách atď. až do nekonečna. Práve teraz vznikne tá situácia keď sa naplníme nenávisťou, hladina cukru a nervov nám stúpi prudko nad priemer. Ale je to správne? Náš hnev určite áno! Ale ten chudák čo sa odhodlal na tak nebezpečnú vec, prekonal strach a kradol. Treba sa na to pozrieť aj z tej druhej strany, veď za svoj osud človek nie vždy môže. Osud predsa nie je napísaný, nechodíme na vopred určenej ceste. Zlodej mohol byť predtým celkom normálny človek, človek ako my. Ale nechcenou náhodou sa prihodilo niečo zlé, niečo nečakané čo zmenilo jeho život a prinútil ho k tomuto činu.
Druhá vec je ak sa kradne bez núdze. Ak to človek nepotrebuje ale chce sa mať lepšie ako ten druhý, chce si ľahko zarobiť ale nechce pracovať! Takýchto ľudí tu máme plno a netreba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť do televízie na našich politikov. Majú nesmierne veľa peňazí, aut, prekrásne vily a mohli by sme menovať ďalej. Ale ako k tomu došli? Že by mali až tak veľké platy, že si to môžu dovoliť? Nemyslím si! „Kto má moc, má sklon ju zneužívať!“ Svätá pravda! Málokto kto sa dostane spoločensky vyššie, či už povýšením alebo šťastím, zostane takým akým bol predtým. Ten nos začne nosiť trochu vyššie svoj úspech sa snaží zväčšiť zákonným ale aj nezákonným spôsobom. Niekedy sa nevie zastaviť, zachváti ho chamtivosť, „chcem ešte, ešte, viac a viac!“ Takéhoto „úspešného človeka“ môže zastaviť už iba zákon. Zákon, ktorý už tiež pomaly funguje na korupcii. Sme toho svedkami v televízii, v novinách proste všade. Zastaví ho vôbec niečo, niekto??? Neviem. Ale viem, že takýto človek nemôže byť šťastný. Aj P. O. Hviezdoslav hlásal úctu k práci, ktorá je „hlavným zmyslom života“. Určite viac dokážeme ceniť výplatu ako nejaké ukradnuté hodinky. Ale nezabúdajme, že v každom z nás sa schováva túžba kradnúť.