Málokto môže o sebe povedať, že ešte nič neukradol. Aj keď to boli iba zápalky, vytrhnutý papier zo zošita spolužiaka, drobné z maminej peňaženky, bratova čokoláda alebo zabudnuté cédéčko, ktoré sme mali už vrátiť pred rokom. Niektorí považujú za krádež aj obdivovanie kamarátovej priateľky či opačne. Istým spôsobom majú aj pravdu, veď nie každý túži aby okukávali jeho frajerku a mali nechutné poznámky. Aj na tieto krádeže môžeme doplatiť, veď nič nezostane nepotrestané. Trestať môže už aj poznámka na tú našu slabosť, chuť kradnúť. Veď zlodej chce byť neznámy a nie slávny.
Nezabudnime ani na to, že chcieť kradnúť môže byť aj choré. Kleptománia. V slovníku cudzích slov nájdeme definíciu „chorobný sklon kradnúť“. Takého človeka môžem len ľutovať, veď nemôže za to. Neviem si predstaviť, prečo to robí. Asi ide o adrenalín ktorý pri tejto činnosti vyšplhá na maximum. Kleptoman nekradne z potreby, kradne z potešenia. Svoj úlovok si odloží doma do skrine alebo do šuflíku veď ho vôbec nepotreboval, mal len chuť kradnúť.
Neviem akú máte mienku o zlodejovi vy. Netuším. Ale nezabúdajte, v nás tiež drieme zlodejstvo. Čaká na príležitosť. Je v každom z nás.