Je reklama proti drogám reklamou pre drogy? (úvaha)

JE REKLAMA PROTI DROGÁM REKLAMOU PRE DROGY?

Určite každý z nás pozná silu reklamy a už neraz sa dal nachytať na rôzne žiarivé farby, svieže vône a dni, ktoré sú úplne v pohode aj keď práve leziete po strome, či sa práve bicyklujete v obtiahnutých nohaviciach. A či je antireklama takisto len reklamou? Znamenito to vystihol herec, hrajúci postavu učiteľa vo filme „Obecní škola“. Ten na otázku riaditeľa, či si myslí, že keby vyhlásil do rozhlasu, aby žiaci nechodili do horiaceho domu, tí by tam práve kôli tomu išli, odpovedal:“Neviem, ale určite by som to neskúšal“. Tento rozhovor prebehol po známej scénke s primrznutými jazykmi žiakov na studenom zábradlí.

Ja sa rovnako pozerám aj na problém reklami proti drogám. Pochádzam
z Bratislavy, z mestskej časti Dolné hony, ktorá práve minulý týždeň štatisticky predbehla v otázkach dílerstva a drogovej závislosti vôbec mestskú časť Petržalka, ktorá bola drogami známa už od revolúcie. Mnoho rokov som sa dostával do kontaktu s rôznymi letákmi upozorňujúcimi mladých na drogy. Zúčastnil som sa viacerých prednášok týkajúcich sa práve kampaní proti drogám a tak môžem prehlásiť, že neustálymi kampaňami proti drogám sa nič nevyriešilo. Uviedol by som jeden príklad, ktorý priznávam, je dosť extrémny. Počul som, že na jednom nemenovanom bratislavskom gymnáziu pôsobila učiteľka biológie, ktorá nebola medzi žiakmi veľmi obľúbená. Táto učiteľka svojim študentom skoro každú hodinu rozprávala o zhubných účinkoch drog a o tom, ako nevie pochopiť ľudí, ktorí sa drogám oddávajú. Jeden chlapec v ročníku začal mať problémy a práve tu vidím extrém tohoto príkladu, keďže hneď siahol po drogách. Výstrahou ale ostáva, že vo výpovedi uviedol ako dôvod svojho konania, nenávisť voči preafektovanej učiteľke, ktorej trebalo urobiť napriek. Otázne je, či by sedemnásťročný chlapec siahol po drogách, nebiť preafektovanej učiteľky. Odpoveď ostáva skrytá.

V tomto momente vyznieva moja úvaha skepticky, čo sa týka propagandy proti drogám. Ja ale, priznám sa, takisto patrím medzi ľudí, ktorí zastávajú názor informovanosti mládeže na túto horúcu tému. Nepovažujem ale pritom za potrebné hovoriť o drogách v takom množstve. Však dnes už päť – šesť ročné deti ovládajú názvy väčšiny omamných látok a nie som si úplne istý, či je im to na prospech. Dokonca si myslím, že to prispieva len k čoraz väčšiemu nárastu drogovo závislých detí. A teraz sa pokúsme vrátiť k učiteľke biológie.

Jestvuje i taký názor, ktorý hovorí o tom, že keby učiteľka, čas ktorý venovala drogám, využila na výklad zaujímavostí z oblasti napríklad genetiky, zadala žiakom zaujímavú úlohu, nemali by potom žiaci doma čas rozmýšľať nad drogami. Priznajme si, je to tak trochu zidealizované. Niečo pravdy ale na tom je, no nie?.