Negatíva STV

Trend vývoja elektronických médií v Česko-Slovensku sa vo všeobecnosti zhoduje s vývojovou líniou vo svete. Voči vyspelým krajinám vykazuje niekoľkoročné oneskorenie a voči krajinám bývalého komunistického bloku zreteľný predstih. Slovenská televízia prešla mnohými etapami formovania sa, či už berieme do úvahy produkovanie krátkych filmov bratislavským štúdiom pred rokom 1970, alebo samotný rok 1968, produkcia poznačená slobodou prejavu, myšlienkovým bohatstvom, na druhej strane roky totalitného režimu, cenzúra a myšlienková sterilita. Rokom 1989 sa mení politická situácia a mení sa aj poslanie a podoba programov. Pomaly dochádza k situácii nedostatku finančných prostriedkov, ktorá pretrváva vlastne až do dnes a neustále sa prehĺbuje. Na tomto mieste sa dostávam, k povedzme hlavnejšej príčine negatív Slovenskej televízie. Faktom ostáva, že nedostatok finančných prostriedkov je hlavným hnacím strojom negatív vo všetkých oblastiach života človeka. Peňazí vlastne nie je nikdy dosť a berúc do úvahy históriu a dnešné postavenie našej krajiny, ako aj jej ekonomického potenciálu, nepovažujem za relevantné odvolávanie sa kompetentných práve na tento fakt. Hlavnou príčinou pretrvávajúcich negatívnych javov v televízii je podľa môjho názoru práve prístup vedenia Slovenskej televízie ktoré sa, ako som už spomenul, nesnaží situáciu vzniknutú nedostatkom peňazí riešiť, iba sa na zlú finančnú situáciu odvoláva. Priznám sa, nevidím možno do problematiky príliš hlboko, avšak mal som možnosť praxovať neaký čas v Slovenskej televízii a teda aj keď nič iné, jedno viem určite. V budove Slovenskej televízie sa zastavil čas a po vstupe do nej sa vás zmocní závan hlbokého socializmu, ktorý v modernej spoločnosti mal už dávno vymiznúť. Mám teraz na mysli neopodstatnený počet zamestnaných v tejto inštitúcii, mám na mysli „bufetových vysedávačov“, ktorí takto často zabijú i polovicu svojej pracovnej doby.
Riešenie, resp. odstránenie negatív zo Slovenskej televízie vidím v nasledovnom: Neoháňanie sa z nedostatkom financii, ale konštruktívne riešenia daného problému s financiami. Nepoukazovanie na fakt, že v prípade Slovenskej televízie ide o televíziu verejnoprávnu, teda inštitúciu, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech širokej verejnosti pod finančným a v niektorých prípadoch aj iným vedením zo strany štátu, i keď priznávam, že časté zmeny vo vedení a na jeho čele tiež nenapomáhajú pozitívnemu smerovaniu.

Hlavne však musí dôsť k reorganizácii, prepusteniu mnohých „figúrok“, ktoré sa v kolose komplexu stratili. Stratili svoj pracovný význam, alebo ho vôbec nemali. Hovorím teraz o pretrvávajúcich socialistických pracovných vzťahoch, kedy pripadajú na jednu funkciu traja zamestnanci. Zníženie priemerného veku zamestnancov je ďalší, podľa mňa dôležitý krok k úspechu. Nabratie nových tvárí, mladých ktorí nechcú hneď milióny, ale chcú mať prácu, ktorá ich zaujíma a baví. Priekopníkmi v tejto oblasti a dá sa povedať, predzvesťami pozitívneho smerovania sú programy typu „Ponorka na Dunaji“, „Sedmička“, „Bohatý a zdravý“, „Ring“, či iné fundované diskusné relácie vedené odborníkmi, akým je napríklad pán Turčík, ako aj omladenie moderátorov televíznych novín.
Domnievam sa, že táto téma je hodná širších diskusií. Nepovažoval som v tejto práci za vhodné uvádzať množstvo faktov a teórií, sám vlastne nie som dostatočne znalý problému. Skôr som chcel čitateľovi ponúknuť nový pohľad na danú problematiku a uviesť ju čiastočne do reálu. Pritom neuvádzam žiaden záver a uvedenie jednotlivých častí do kladného, alebo záporného svetla ponechávam na čitateľovi.