v tom ich vzťahu vôbec nevyprchala, nech čítajú ďalej.
Je absolútne logické, že odhalením samotných podmienok možnosti lásky a zabezpečením ich uskutočňovania v živote jednotlivcov sa zabezpečí aj zotrvanie samotnej lásky v ich živote, keďže dané podmienky sú podmienkami bytia samotnej lásky.
A teda, ak ich odhalíme, usilovným snažením sa o ich udržanie v existencii, si udržíme lásku a to za triviálneho predpokladu, že už láska vznikla.
Môžeme uvažovať o dvoch nevyhnutných a dostačujúcich empirických podmienkach možnosti lásky, t.j. takých podmienkach, bez ktorých by lásky nevznikla a okrem ktorých, už žiadne iné k jej vyvstaniu netreba.
Prvou nevyhnutnou empirickou podmienkou možnosti lásky medzi dvoma ľuďmi je vzájomná, fyzická a osobnostná atraktívnosť(príťažlivosť) druhého(objektu našej lásky) a druhou nutnou podmienkou je vnímanie svojej vlastnej atraktívnosti pre objekt našej náklonnosti. Až splnením oboch týchto podmienok, na oboch stranách vzťahu, môže láska vyvstať a preto uvedené podmienky sú nielen nevyhnutné, ale zároveň aj dostačujúce, nie sú potrebné žiadne iné, zmyslami vnímateľné, aby láska vyvstala.
Možno sa to zdá byť trocha komplikované, ale také to nie je. Ak podrobíme analýze náš skúsenostný materiál utvárania vzťahu partnerskej lásky s druhým človekom, zistíme, že objekt našej lásky(náš partner)nám bol sympatický a to výzorom svojho fyzického tela a prejavom svojej osobnosti, t.j. svojim správaním sa, svojim prístupom k nám, k životu; všetkým čo charakterizuje osobnosť človeka.
No, akonáhle sme nejakým spôsobom vycítili možnosť jeho záujmu o nás, možnosť našej príťažlivosti pre neho, naše city sa k nemu prehĺbili, z náklonnosti sa stala hlbšia náklonnosť, zaľúbili sme sa do neho. A po poznaní, že možnosť sa stala skutočnosťou, t.j. ak nám on prejavil svojej sympatie, zaľúbenosť sa umocnila.
Pravdivosť o nutnosti a dostatočnosti spomínaných dvoch empirických podmienok lásky vyvrátime ich irelevantnosťou, resp. ich nedostatočnosťou pre vznik lásky medzi dvoma ľuďmi. Predstavme si však prípad, že by sa pred nás postavil fyzicky, alebo osobnostne pre nás nesympatický človek a položme si otázku, či by sme, súc v stave hľadania lásky, boli schopný k tomuto človeku pocítiť lásku. Ak nie, dôležitosť prvej podmienky je dokázaná; že totiž nám musí byť potenciálny objekt našej lásky fyzicky a osobnostne príťažlivý.
A teraz si predstavme situáciu, že pred nami stojí človek, ktorý je výzorom svojho tela pre nás atraktívny a svojimi osobnostnými kvalitami taktiež, no tento človek o nás očividne nejaví nijaký záujem, prehĺbia sa naše sympatie k nemu do stavu hlbokej náklonnosti? Zaľúbenosti možno, no lásky však nie. Ak nie, aj dôležitosť druhej podmienky je dokázaná.