Teda, oba príklady dokazujú nevyhnutnosť a dostačujúcosť oboch spomínaných empirických podmienok možnosti lásky pre jej vyvstanie medzi dvoma ľuďmi.
Ak s horeuvedeným súhlasíme, zistíme, že slová Chalíla Gibrána o každodennej nutnosti obnovovania lásky vo vzťahu dvoch ľudí za účelom jej zachovania sú opodstatnené.
Aby horeuvedené závery o nutných a dostačujúcich empirických podmienkach možnosti lásky medzi dvoma neboli príliš krátkozraké, pokúsme sa stanovené podmienky ešte presnejšie určiť.
Vraveli sme o fyzickej a osobnostnej atraktívnosti objektu našej potenciálnej hlbokej náklonnosti, ako o prvej nevyhnutnej podmienke možnosti vzniku lásky.
Určite nebudeme pochybovať o tom, že ak objekt nášho vnímania spĺňa uvedené kritériá, t.j. je fyzicky a osobnostne pre nás sympatický, že sme na najlepšej ceste za láskou. Na dobrej ceste za láskou sme aj vtedy, ak obsah prvej alebo druhej podpodmienky prvej podmienky, totiž fyzický výzor jeho tela, alebo jeho osobnosť, alebo obidve, v nás vyvolávajú neutrálny pocit - ani pocit sympatie, ani pocit antipatie. Pretože sa môže stať, že druhý človek môže veľmi intenzívne prejavovať jeho city k nám, na základe našej príťažlivosti pre neho a mi otvorením sa pre jeho náklonnosť k nám, začneme lepšie spoznávať osobnosť toho človeka a objavovať jej prednosti, čo spôsobí naše vnímanie sympatickosti jeho osobnosti, možno i fyzického tela, čím začneme naše sympatie k nemu prejavovať, t.j. jeho opätovať, čím sa jeho ešte viac voči nám prehĺbia a tým naše k nemu a dvaja sa ľúbia. Zaľúbenosť je prvotné štádium hlbokej náklonnosti medzi dvoma subjektami, ktorý sú len na prahu vzájomného poznávania sa, zatiaľ čo láska, tá je už štádiom dobrého, vzájomného poznania sa.