V prvom rade chcem spomenúť, že nasledujúcu úvahu písal človek, ktorý má s danou problematikou svoje skúsenosti. V mladosti mi bola totiž násilne vsugerovaná myšlienka katolicizmu. Neskôr som si o tomto probléme urobil svoj vlastný názor a vymanil sa z temných osídiel kresťanských dogiem. V prvom rade chcem podotknúť, že nie všetky myšlienky kresťanstva sú negatívne, ale väčšina z nich si protirečí. Ako prvý príklad uvediem problém homosexuality. V Biblii sa jasne píše, že všetci ľudia sú si rovní. Napriek tomu sa kresťania snažia určité skupiny ľudí ( napríklad homosexuálov) diskriminovať. Sám som sa stretol s názorom konzervatívneho kresťana, ktorý mi do očí povedal: (citujem) ,,Homosexuálni ľudia sú úchyláci, ktorí patria do ústavu alebo na okraj spoločnosti. ´´ A toto mi povedal kresťan, ktorý by podľa Biblie nemal diskriminovať ostatných ľudí. Toto je iba jeden príklad na to, akí sú kresťania v skutočnosti pokrytci.

Ďalšie z kresťanských (toto sa týka hlavne katolicizmu) nezmyselných nariadení je celibát pre kňazov. Veď je to úplne proti prírode. Prirodzená vec v živote normálneho človeka je predsa aj sexuálny život. Uvažujme o hypotetickom prípade, kedy by všetci muži boli kňazmi a všetky ženy by boli mníškami. V tomto prípade by ľudstvo zrejme dlho neprežilo, keďže podľa kresťanských princípov by sa nemohli rozmnožovať. Ďalší tragický dôsledok celibátu sú sexuálne škandály duchovných predstavených. Nechcem sa o tomto probléme nejako obšírnejšie zmieňovať, ale je to taký dôležitý paradox v dnešnom svete, že ho musím spomenúť. Najviac takýchto škandálov bolo odhalených v USA, ale to je len vrchol ľadovca. Som si istý, že veľká väčšina prípadov zneužívania detí kňazmi nebola a (bohužiaľ) asi ani nebude odhalená. Najviac na to doplácajú nevinné deti, ktorým táto skúsenosť skazí celý život. Cirkevná vrchnosť sa všetko snaží ututlať, pretože sa bojí straty dôvery svojich veriacich. A toto všetko je dôsledok nezmyselného nariadenia- celibátu. Takáto myšlienka sa mohla naozaj zrodiť iba v chorom mozgu. Na druhej strane počúvam stále reči o tom, že kňazov treba obdivovať kvôli tomu, že sa dokážu zdržiavať ,,pozemských radostí ´´. Áno, bolo by to obdivuhodné, keby to bola pravda. Bohužiaľ musím konštatovať, že väčšina kňazov na celibát kašle a ak niekde v sachristii nezneužívajú deti, tak potom sa zrejme samy ukájajú niekde na fare.