Také obyčajné kresťanstvo

V prvom rade chcem spomenúť, že nasledujúcu úvahu písal človek, ktorý má s danou problematikou svoje skúsenosti. V mladosti mi bola totiž násilne vsugerovaná myšlienka katolicizmu. Neskôr som si o tomto probléme urobil svoj vlastný názor a vymanil sa z temných osídiel kresťanských dogiem. V prvom rade chcem podotknúť, že nie všetky myšlienky kresťanstva sú negatívne, ale väčšina z nich si protirečí. Ako prvý príklad uvediem problém homosexuality. V Biblii sa jasne píše, že všetci ľudia sú si rovní. Napriek tomu sa kresťania snažia určité skupiny ľudí ( napríklad homosexuálov) diskriminovať. Sám som sa stretol s názorom konzervatívneho kresťana, ktorý mi do očí povedal: (citujem) ,,Homosexuálni ľudia sú úchyláci, ktorí patria do ústavu alebo na okraj spoločnosti. ´´ A toto mi povedal kresťan, ktorý by podľa Biblie nemal diskriminovať ostatných ľudí. Toto je iba jeden príklad na to, akí sú kresťania v skutočnosti pokrytci.

Ďalšie z kresťanských (toto sa týka hlavne katolicizmu) nezmyselných nariadení je celibát pre kňazov. Veď je to úplne proti prírode. Prirodzená vec v živote normálneho človeka je predsa aj sexuálny život. Uvažujme o hypotetickom prípade, kedy by všetci muži boli kňazmi a všetky ženy by boli mníškami. V tomto prípade by ľudstvo zrejme dlho neprežilo, keďže podľa kresťanských princípov by sa nemohli rozmnožovať. Ďalší tragický dôsledok celibátu sú sexuálne škandály duchovných predstavených. Nechcem sa o tomto probléme nejako obšírnejšie zmieňovať, ale je to taký dôležitý paradox v dnešnom svete, že ho musím spomenúť. Najviac takýchto škandálov bolo odhalených v USA, ale to je len vrchol ľadovca. Som si istý, že veľká väčšina prípadov zneužívania detí kňazmi nebola a (bohužiaľ) asi ani nebude odhalená. Najviac na to doplácajú nevinné deti, ktorým táto skúsenosť skazí celý život. Cirkevná vrchnosť sa všetko snaží ututlať, pretože sa bojí straty dôvery svojich veriacich. A toto všetko je dôsledok nezmyselného nariadenia- celibátu. Takáto myšlienka sa mohla naozaj zrodiť iba v chorom mozgu. Na druhej strane počúvam stále reči o tom, že kňazov treba obdivovať kvôli tomu, že sa dokážu zdržiavať ,,pozemských radostí ´´. Áno, bolo by to obdivuhodné, keby to bola pravda. Bohužiaľ musím konštatovať, že väčšina kňazov na celibát kašle a ak niekde v sachristii nezneužívajú deti, tak potom sa zrejme samy ukájajú niekde na fare.

V tejto oblasti by som vyzdvihol napríklad evanjelikov, ktorí mi pripadajú menej konzervatívni ako katolíci, čo prejavu aj tým, že oni celibát nemajú.
A čo sa týka ostatných nerestí ako je dobré jedlo či alkohol, ani v tejto oblasti sa katolíci veľmi nevyznamenali. Poznám to z vlastnej rodiny (, ktorá si hovorí, že je kresťanská), keď sa tí ,,najvzornejší ´´ katolíci obžerú každú nedeľu tak, že ani nevládzu stáť na nohách a každý večer prídu domov sťatí na mol. Na vlastnej koži som zažil omšu s opitým farárom ( bolo to celkom zábavné, keď si farár nemohol spomenúť na otrepané frázy, jazyk sa mu plietol a miništranti ho musel podopierať, aby nespadol) a bolo mi do plaču, keď som videl s akým pokrytectvom sa stretávam u tých, ktorí by mali byť pre ostatných vzorom. Obrovská somarina z dielne kresťanskej cirkvi, o ktorej sa nedávno rozpútala na Slovensku divoká diskusia, bol nedeľný zákaz predaja v obchodoch. Keď som tento nezmysel počul prvýkrát, vstali mi dupkom všetky vlasy na hlave. Jediné šťastie, že sa tento návrh nepresadil. Kvôli takýmto zúfalým pokusom dostať ľudí v nedeľu do kostola chcela cirkev obmedzovať ostatných občanov. Kde sme? V stredoveku? Cirkev predsa nemôže ľuďom rozkazovať, kedy majú nakupovať a kedy nie. Paradoxná je aj myšlienku, aby v nedeľu všetci oddychovali a nepracovali. Keby bolo podľa kresťanov, nedeľa by vyzerala asi takto: autobusy by nechodili, policajti by neboli v službe ( čomu by sa samozrejme potešili kriminálnici ), zdravotníci by takisto nemohli pracovať ( to by zrejme náramne ,,potešilo ´´ dedka, ktorý by sa doma zvíjal v kŕčoch a darmo by sa dovolával pomoci), ale nemohli by pracovať ani farári a kňazi. A tu sa dostávame k ďalšej nedomyslenej myšlienky kresťanstva, pretože farári sú najvyťaženejší práve v nedeľu. Ale týmto pádom by nemali pracovať ani oni, a tak by aj kostoly museli zostať zatvorené. Riadna blbosť, čo poviete?

A dostávam sa k ďalšiemu vážnemu protirečeniu, ktorým je otázka násilia. Násilie ako také kresťanstvo odsudzuje, čo je pozitívne, ale oveľa lepšie by bolo, keby to neboli iba suché táraniny. Zoberme si napríklad stredovek. V tomto období sa na spravovaní väčšiny krajín podieľala cirkev, no napriek tomu môžeme tvrdiť, že to bolo obdobie temna. Ale prečo tomu bolo tak? Znovu musím opakovať frázu, že kresťania boli, sú a budú obyčajní pokrytci. Na jednej strane boli v stredoveku proti násiliu, ale na druhej strane s veľkou slávou organizovali križiacke výpravy a upaľovali hocikoho, kto nesúhlasil s ich dogmatickými kecmi. Možno si pri križiackych výpravách mysleli, že keď majú na brneniach nakreslené kríže, tak môžu zabíjať ,,v mene Pánovom ´´ a bude im odpustené. Ja nevidím rozdiel, či niekto zabíja s krížom na hrudi alebo nie.

Ľutujem tých chudákov, ktorí naleteli sľubom o tom, že ak vyvraždia Arabov, dostanú sa do neba. Tak trochu mi to pripomína islam. Ale križiaci mali pravdepodobne vymyté mozgy, čo sa vtedajšej katolíckej cirkvi podarilo dokonale. Takisto sa tvrdo zakročovalo proti ľuďom, ktorý sa opovážili nesúhlasiť s dogmatickými princípmi kresťanského náboženstva (napr. Kopernik). A len vďaka týmto vedcom sa doteraz neučíme, že Zem je stred vesmíru a že sa všetko točí okolo nej. Ak by nedajbože cirkev zotrvala vo svojej výsostnej pozícii, akú mala v stredoveku, dodnes, ani si nechcem predstaviť terajší svet. Zrejme by sme sa preháňali po poliach na koňoch, bývali v drevených chatrčiach, svietili si sviečkami, pracovali pre cirkevných hodnostárov od svitu do mrku, kupovali si odpustky ( to je veľmi ,,zábavná ´´ kapitola v dejinách stredoveku, pretože v princípe tam išlo asi o toto: ak som niekoho zabil, stačilo mať dostatok dukátov na odpustky a hriechy mi boli odpustené. A mohol som s kľudom zabíjať ďalej) a veselo sa pozerali ako upaľujú ďalšiu nešťastnicu, ktorá ,,obcovala s diablom ´´ alebo chudáka, ktorý mal v hlave o koliesko viac. Fuj, hnusná predstava!

Nedávno nám z auta ukradli úplne nové rádio. A to sme na Slovensku, kde žije podľa posledných prieskumov približne 75% kresťanov. Z toho vyplýva asi toľko: šanca, že zlodej rádia bol kresťan je 75%. Tak čo sú to za kresťania! Na jednej strane hlásajú kresťanské myšlienky ( voči ktorým- až na zopár výnimiek -nič nemám), ale na druhej strane si musia uvedomiť, že podstatné sú skutky a nie slová. Uvediem iný príklad pokrivenosti kresťanov, ktorý sa týka návštevnosti kostolov ( pozn. autora: nedeľná návšteva kostola je jednou zo základných povinností správneho kresťana!): vychádzajme z toho, že na Slovensku žije podľa oficiálnych údajov okolo 75% kresťanov. Z toho vyplýva, že približne taký istý podiel kresťanov bude aj v populácii mesta Liptovský Mikuláš ( autorove bydlisko ). Teda 75% z jeho 35000 obyvateľov sú kresťania, to znamená, že v L. Mikuláši je okolo 26250 kresťanov. V tomto meste je približne 6 kostolov. Z toho vyplýva, že do každého by malo ísť v nedeľu priemerne 4375 kresťanov. Ak sa v každom kostole konajú v nedeľu 3 omše, vyplýva z toho, že na každej omši by sa malo zúčastniť okolo 1459 kresťanov. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že ich tam chodí približne 300. To je 20,56% zo 100% všetkých ľudí, ktorí sa oficiálne hlásia ku kresťanskému náboženstvu. Znovu musím pripomenúť, že podľa kresťanského učenia je každý kresťan povinný ísť v nedeľu do kostola.

Podľa tohto kresťanského pravidla sú tí ostatní (79,44) v skutočnosti ,,nekresťania ´´.
Celkovo teda môžem konštatovať, že takmer 80% zo všetkých kresťanov sú kresťanmi iba ,,na papieri ´´, ale v reálnom živote sú ateisti. Ale aká je príčina, že sa hlásia ku kresťanskému náboženstvu? Zrejme si nahovárajú, že im to pomôže napríklad pri uchádzaní sa o prácu ( určite každý potvrdí, že ak je šéf bigotný kresťan, s veľkou pravdepodobnosťou dá prácu radšej ,,oficiálnemu ´´ kresťanovi ako ,,oficiálnemu ´´ ateistovi.). Na záver chcem upozorniť na skutočnosť, že niektoré kresťanské politické strany na Slovensku sa nenápadne snažia, aby cirkev získala rozhodujúci podiel na riadený štátu. Preto by sme si mali dávať pozor, aby sme neskončili ako krajiny, kde vládnu moslimskí fundamentalisti ( v našom prípade by to boli kresťanskí fundamentalisti ). Inak sa náš štát o pár rokov nebude oficiálne volať Slovenská republika, ale Slovenská kresťanská republika.