Ale toto dievča bolo niečo iné, niečo, čo sa nedalo získať len tak hociako – lichôtkami, ani úprimnými slovami, ba dokonca nepomohli ani dotyky malých napnutých oblastí na jeho tele.. Nepomohlo nič, vlastne sa aj dokonale pamätal na okamih, keď mu raz večer do očí povedala, že už vyskúšal všetko. Znamenalo to len jedno, neskúšať ďalej, nevymýšľať, nechať všetko tak. Lenže skúste to vysvetliť osobe, ktorá tú druhú miluje viac, ako svoj život.. Chvíľami šťastie, nádej, inokedy smútok ale väčšinou bolesť a trpkosť vypĺňali srdce tohto mladého človeka. Mal to nesmierne náročné. Život mu ukázal aj svoju temnú stránku. Uvedomoval si, že pravdepodobne stratí osobu, ktorá bola v jeho živote najdôležitejšia. Bol optimistom, lenže postupne svoj optimizmus strácal. Mohli byť spolu tak šťastní.. Vyplakal sa, utešovali ho príbuzní, radili kamaráti. Mal to veľmi ťažké, ale musel sa rozhodnúť. Vlastne bola to ona, kto musel rozhodnúť.. Stalo sa - ako rýchlo sa spriatelili, tak rýchlo sa aj rozišli. Dodnes nevie, či konal správne, mnohí spomínali, že bolo načase, iní neveriacky krútili hlavou. Teraz žijú svojím vlastným životom, od rozchodu ju nevidel. Ubehli viac ako tri týždne, tri týždne bez kontaktu s najdôležitejšou osobou v jeho živote. Myslí na ňu vo dne, v noci, spomína na chvíle, ktoré spolu strávili. Nevie ako ďalej, nevie ako si ďalej počínať. Čaká, len vyčkáva, možno ako ona, čo sa stane, čo bude nasledovať.. Má pocit, že toto nie je koniec, sama mu raz povedala, že by to takto nevedela ukončiť. Ale možno to prekonala, dokázala to. V tom prípade mu neostáva nič iné, len prosiť Boha o nemožné – aby mu pomohol čo najskôr na ňu zabudnúť...