Ešte pred približne deviatimi mesiacmi si žil svoj vlastný život, nie síce ako ostatní v jeho veku, ale jemu to vyhovovalo. Život, v ktorom si sám stanovil jasné pravidlá a ciele. Od svojich rovesníkov sa líšil tým, že sa netúlal cez víkendy po uliciach v podnapitom stave, nenavštevoval žiadne bary a “neužíval“ si život na plný plyn. O svojej budúcnosti mal ešte neurčitú predstavu, no o svojej budúcej „rodine“ uvažoval častokrát. Dúfal, že keď sa rozhodne povedať svoje „áno“, povie to žene ktorú si váži a predovšetkým miluje.. Dovtedy sa ešte s takým dievčaťom nestretol, stávalo sa však, že sa s jeho kamarátom často rozprávali o budúcnosti, o manželstve - a aj o budúcej vyvolenej. Dni plynuli obyčajne, nič zvláštne sa mu do života nepriplietlo. Koncom februára oslávil svoje osemnáste narodeniny v okruhu svojich najbližších, v rodinnom kruhu, a nie ako iní v jeho veku, niekde opitý s kamarátmi a fešandami, ktoré ani nepozná. Bol zvyknutý a vychovaný na iný spôsob života. Samozrejme ku gratulácii sa pripojili aj kamaráti zo školy a súkromia. Raz podvečer, v kruhu svojich kamarátov zo súkromia si od jedného vypýtal telefónne číslo dievčaťa, ktoré videl zo tri krát vo svojom živote. Len tak zo srandy, nič k nej necítil, o nič mu v podstate nešlo. Len tak sa chcel zabaviť cez telefón. Jedného dňa si na toto číslo spomenul a poslal anonymnú smsku. Po trocha nedorozumnom „znovuspoznaní“ ešte ani zďaleka netušil, čo všetko mu toto zoznámenie v živote prinesie.. Na jej smsky sa tešil, a neskôr bol stále radšej a radšej keď sa ozývala. Častokrát jej spomínal stretnutie, aj keď vedel, že je zadaná. On sa však chcel s ňou stretnúť iba ako s kamarátkou, len tak posedieť a rozprávať sa. Nechcel to kvôli telefónnemu účtu, ktorý sa postupne, ale isto zvyšoval. Na tom mu však vôbec nezáležalo, bol veľmi rád keď sa s ňou mohol hodiny rozprávať. Pri takýchto rozhovoroch mnohokrát spomenul, že ju má rád, ale vtedy ju mal rád ešte iba ako kamarátku. Po niekoľkých stretnutiach si všimol aj jej vonkajšiu, prirodzenú fyzickú krásu. Zapáčila sa mu, lenže ešte stále to nebola láska s veľkým L. Jedno však už vedel vtedy, to dievča chce spoznávať ďalej, ani na chvíľu nepomyslel nato, že sa niekedy môžu rozísť. Postupne sa častejšie stretávali, mali svoje miesto, mali svoju lavičku, a na tej lavičke v tej chvíli mali aj seba.. Neskôr zistil, že to dievča miluje, je preňho tou pravou, tou vyvolenou, po ktorej vždy tak strašne túžil.