Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovenčina - môj materinský jazyk (úvaha)
Dátum pridania: | 24.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Malá | ||
Jazyk: | Počet slov: | 740 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.5 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 4m 10s |
Pomalé čítanie: | 6m 15s |
Novú odvahu uzdraviť ranené krídla, zabudnúť na všetko zlé a vydať sa ruka v ruke so životom na cestu hľadania dávnych snov, vlialo do mňa Tvoje pohladenie, ktorým strela si kvaply bolestnej spomienky, čo kresliac mi cestučku súmraku na líci prosili o pomoc šepotom tichej modlitby, ktorej si rozumela iba Ty.
Dnes ma už nezastaviteľný beh času núti vykĺznuť z tak dôverne známeho rodičovského objatia a vydať sa napospas volaniu neznámeho vábivého sveta dospelých, ktorého cestami už musím kráčať sama. Musím skúsiť sama pohľadať si svoj vlastný osud, pieseň vlastnej budúcnosti, ktorá mi bude spievať o láske, šťastí a kráse nastávajúcich zajtrajškov.
No a práve dnes, v čase nových začiatkov, myslím na to, aká som šťastná, že Ťa mám. Aká som šťastná, že Ťa dnes môžem zohrievať v dlani, najvzácnejší a najväčší dar, aký môže poslať ľuďom Boh.
Vďačím Ti za tak veľa. Za to, že si zaodela do závoja slov a viet moje city, myšlienky, moju bolesť, slzy, smich či smútok, že si bola mojou cestou do rozprávky. Za to, že som na Tvojich ramenách mohla snívať o krajine dobra bez obáv, že sa vysmeješ mojim snom.
Ďakujem za srdce, ktorým vďaka Tebe môžem prosiť i odpúšťať, dávať a pomáhať nájsť stratenú vieru pustovníkom žitia. Za silu, ktorú do mňa vlievaš, aby som mohla pochopením osušovať boľavé slzy trápenia tým, ktorým už dávno do duší šťastie neskladá svoje krídla.
Ďakujem za to, že viem, že zelený koberec, posiaty farebnou vôňou kvetou, je lúka. Za to, že ma každé ráno prebúdazjú šteklivé lúče veselého slnka, že to mäkké božie páperie, čo v čase tajomných Vianoch padá z nebies do sŕdc ľudí, nazývaš vločkami snehu.
Ďakujem, že si bola, si a vždy budeš. Ďakujem za to, že Ťa mám.
Viem, že nikdy nesplatím dlh veľkej vďaky, ktorý nosím vo svojom srdci. No chcem Ti aspoň sľúbiť, že hosi ma vietor diaľok odveje kamkoľvek, navždy ukryjem si v pamäti spomienku na dni minulé, v ktorých zostanem navždy Tvojím malým žiakom a Ty mojou veľkou učiteľkou múdrosti.
Spojená svätosťou náško nepretrhnuteľného puta si na púti poéziou žitia budem naveky niesť ako najväčší drahokam Tvoj obraz - obraz mojej drahej rodnej rečí - mojej slovenčiny.