Položím si Ťa na dlaň, slovo hlboké a čisté ako srdce dobrých ľudí. V Tebe - čarovnom oriešku histórie slovenského roku, s koreňmi pevne vsadenými do potu, mozoľov, sĺz, únavy a vysilenia od usilovnej práce, ktorý za obeť svojej reči, utkanej zo štebotu slávikov, nebál sa neraz pložiť i vlastný život, dláždiac tak cestu brázdam nových pokolení.
Schúlená do klbka mojej vďaky, hovoríš i o mojej minulosti, o našom prvom vzájomnom zoznámení sa, keď si ma ešte nenarodenú, spokojne ležiacu v mäkkom bezpečí maminho lona, hladila jej prosbami a modlitbami o moje zdravie a vychádzajúc jej z pier, vpíjala si sa do pokojného odpočinku malého anjela.
A potom konečne som sa narodila. Pritúlená v nežnom náručí maminej lásky, vnárala som sa ako do studne prvého poznávania neznámych slov a Ty, schovaná do ľúbezných tónov uspávanky, sadala si mi na unavené očká novorodeniatok, aby si ma odviedla do ríše bielych ovečiek - priateliek všetkých maličkých.
Sprevádzajúc ma detstvom, bola si pri mne v každom okamihu môjho života. Pomáhala si mi rozlúsknuť oriešok prvého detského džavotania. Bola si mi, moja čarokrásna víla, dverami do zázračnej fantázie, v ktorých, otvárajúc ich čarovným kľúčikom babenkiných rozprávok, stávala som sa aspoň na chvíľu krásnou princezonou, čakajúcou na svojho milovaného princa.
A keď o pár rokov neskôr z úst malej školáčky vyletelo prvé slovko, prečítané z maľovaného šlabikára a prvé kostrbaté písmenko, s veľkou námahou napísané rozochvenou drobnou rukou, ozdobilo prvácku písanku, vedeli sme, že je to skutočná príležitosť. Príležitosť naozaj Ťa spoznať: tajomnú, láskavú, hrejivú a srdcu milú, dôverne známu a tak potrebnú.
A tak, schovajúc svoju nesjúsenú dlaň v Tvojej, domovom prevoňanej, dlani skúsenosti, vydali sme sa spoznávať život.
Dni rozprávok a šťastných hier boli také krásne, že som si ani neuvedomila, že minúty a hodiny detskej radosti zmenili sa v roky, že som akosi prirýchlo vyrástla z detských topánok a šiat, že batôžtek detstva, ten malý svet bezbranných, som už dávno prenechala iným, aby i oni mohli otvoriť dvete do krajiny dobrých skutkov, škriatkov či čarodejníc a naplniť ho svojím smiechom. No napriek tomu, že svet detskej čistoty mi pretiekol pomedzi prsty, Ty si pri mne zostala stále.
Do Tvojho srdca som ako do najtajnejšej svätyne ukladala svoj žiaľ a trápenie, čo kropiac ho horkosťou bolestných sĺz, lámalo mi krídla nádeje na tisíce čriepkov ľudského smútku.