Ale koľkí by to chápali ako novú šancu, príležitosť zmeniť sa a začať nový život? Veď takto sa im priestupok doslova „prepiekol“ a bez zlého svedomia môžu kradnúť ďalej. Koľkí by to urobili tak, koľkí onak? Ľudia sú zvláštni, sú rozdielni. Ľudia sa delia. Delia sa na dobrých a zlých. Ale vieme, či u ľudí prevládajú viacej tie dobré, alibi zlé vlastnosti? Určite by bolo lepšie, keby to boli tie dobré, no to sa presne určiť nedá. Každý má v sebe kúsok dobrého, aj kúsok zlého a neexistuje žiadny prístroj, ktorý by to zmeral.
Istý muž raz povedal, že ten, kto pozná ľudí, je skúsený, ten čo pozná sám seba je osvietený.
Možno je to pravda, no koľkí to dokážu? Koľkí vedia odhadnúť človeka na prvý, alebo na druhýkrát? Vedieť presne, aký ten človek je, ako by konal v určitej situácii. A aj poznať sám sebe je niekedy ťažké a trvá to niekoľko rokov.
Najdôležitejšie však je nezavrhovať. Nezavrhovať ľudí, ani seba. A ak sa budeme snažiť pochopiť veci okolo nás a hlavne ľudí, zistíme, že v každom sa nachádza kúsok krásneho.