Devastácia prírody (úvaha)

Hlavná príčina devastácie životného prostredia je neuvážená ľudská činnosť, ktorá smeruje k zmene globálnej klimi. Našou činnosťou dochádza k zvyšovaniu obsahu oxidu uhličitého v atmosfére a tým k stúpajúcemu tzv. skleníkovému efektu. Ďaleko väčšie následky má úbytok ozónu v stratosfére pre radiačnú klímu v oblasti UV žiarenia. Rastom intenzity UV žiarenia dochádza k zvýšeniu výskytu rakoviny, dochádza k poškodeniu vegetácie (zvlášť citlivé sú morské riasy).
Ľudskou činnosťou došlo na Zemi k redukcii lesných porastov o 20% celkovej plochy zemegule. Vážne sú i následky viazané na spotrebu oxidu uhličitého pri ničení dažďových pralesov. Neberieme ani v úvahu funkciu lesných porastov ako zdroje vodnej pary.
Atmosféru zaťažujú také jedovaté látky, prevažne priemyslové: oxid siričitý- vzniká pri spaľovacích procesoch, oxidy dusíku- pri spaľovaní, doprave, majú za následok inverznú situáciu v priemyslových oblastiach, oxid uhličitý- pri nedokonalom spaľovaní fosílnych palív.
Uhľovodíky, zlúčeniny ťažkých kovov - z priemyselnej výroby, spaľovne odpadov. Toxické pre organizmus. Prachový spad- elektrárne, domáce ohnisko. Ohrozuje v potravnom reťazci človeka i zvieratá svojím obsahom zlúčenín ťažkých kovov.
Znečisťovanie hydrosféry: znečistenie kontinentálnych vôd a morí industrializácii organickými látkami. V dôsledku toho dochádza k úhynu organizmov, čo je smutné. V moriach hrozí zamorenie ropnými látkami, toxickými odpadmi. Dochádza k zníženiu fytoplanktonu a tým dochádza k poklesu kyslíku v morskej vode, na jeho produkciu je z väčšej časti závislá atmosféra. Vodné prostredie riek je zaťažované toxickými látkami, ako sú soli ťažkých kovov, fosfáty z oblasti poľnohospodárstva. Prehnojenie pôdy poškodzuje spodnú vodu a povrchovou vodu v konečnej fáze. Pôda je zaťažovaná látkami od olejov a solí ťažkých kovov až po dioxin a chemické bojové látky (chlór, antrax, yperit- ktorý bol po prví krát vyskúšaný v 1. Svetovej vojne v Francúzku atd.).
Ďalšia hrozba devastácie našej planéty je nebezpečný a nezodpovedný výpredaj prirodzeného prostredia. Vyrubovaním lesov, postupnou likvidáciou dažďových pralesov zaniká genetický potenciál. Vypaľovaním lesov v Brazílii a iných oblastiach dažďových pralesov sa ničia najbohatšie životné priestory Zeme a poskytuje užívateľom týchto krajín iba veľmi krátko trvajúci úžitok. Po niekoľko rokov sa vznikajúca step dá využívať ako pastvina a potom je pôda zničená eróziou. Pálením lesov stúpa napr.

obsah oxidu uhličitého vo vzduchu a podporuje sa tým skleníkový efekt. Dva podstatné životné priestory sú ľudskou činnosťou zvlášť ohrozené: porasty mokrých stanovíšť (rašelinišťia, močiare, prímorské bažiny) a lesy. Je iste že najviac škodí planéte človek, čo je veľmi smutné.
Vznikom moderného človeka ako by evolúcia opustila svoje deti. Dodnes formovala prirodzený biotop výberom alebo prispôsobením druhu. Človek tento vývoj obracia: mení životné prostredie a vytvára umelé nové prostredie. Tento proces sa odohráva tak rýchlo, že je otázkou, či človek ako biologický tvor sám môže naďalej držať krok s týmito zmenami.