Hlavná príčina devastácie životného prostredia je neuvážená ľudská činnosť, ktorá smeruje k zmene globálnej klimi. Našou činnosťou dochádza k zvyšovaniu obsahu oxidu uhličitého v atmosfére a tým k stúpajúcemu tzv. skleníkovému efektu. Ďaleko väčšie následky má úbytok ozónu v stratosfére pre radiačnú klímu v oblasti UV žiarenia. Rastom intenzity UV žiarenia dochádza k zvýšeniu výskytu rakoviny, dochádza k poškodeniu vegetácie (zvlášť citlivé sú morské riasy).
Ľudskou činnosťou došlo na Zemi k redukcii lesných porastov o 20% celkovej plochy zemegule. Vážne sú i následky viazané na spotrebu oxidu uhličitého pri ničení dažďových pralesov. Neberieme ani v úvahu funkciu lesných porastov ako zdroje vodnej pary.
Atmosféru zaťažujú také jedovaté látky, prevažne priemyslové: oxid siričitý- vzniká pri spaľovacích procesoch, oxidy dusíku- pri spaľovaní, doprave, majú za následok inverznú situáciu v priemyslových oblastiach, oxid uhličitý- pri nedokonalom spaľovaní fosílnych palív.
Uhľovodíky, zlúčeniny ťažkých kovov - z priemyselnej výroby, spaľovne odpadov. Toxické pre organizmus. Prachový spad- elektrárne, domáce ohnisko. Ohrozuje v potravnom reťazci človeka i zvieratá svojím obsahom zlúčenín ťažkých kovov.
Znečisťovanie hydrosféry: znečistenie kontinentálnych vôd a morí industrializácii organickými látkami. V dôsledku toho dochádza k úhynu organizmov, čo je smutné. V moriach hrozí zamorenie ropnými látkami, toxickými odpadmi. Dochádza k zníženiu fytoplanktonu a tým dochádza k poklesu kyslíku v morskej vode, na jeho produkciu je z väčšej časti závislá atmosféra. Vodné prostredie riek je zaťažované toxickými látkami, ako sú soli ťažkých kovov, fosfáty z oblasti poľnohospodárstva. Prehnojenie pôdy poškodzuje spodnú vodu a povrchovou vodu v konečnej fáze. Pôda je zaťažovaná látkami od olejov a solí ťažkých kovov až po dioxin a chemické bojové látky (chlór, antrax, yperit- ktorý bol po prví krát vyskúšaný v 1. Svetovej vojne v Francúzku atd.).
Ďalšia hrozba devastácie našej planéty je nebezpečný a nezodpovedný výpredaj prirodzeného prostredia. Vyrubovaním lesov, postupnou likvidáciou dažďových pralesov zaniká genetický potenciál. Vypaľovaním lesov v Brazílii a iných oblastiach dažďových pralesov sa ničia najbohatšie životné priestory Zeme a poskytuje užívateľom týchto krajín iba veľmi krátko trvajúci úžitok. Po niekoľko rokov sa vznikajúca step dá využívať ako pastvina a potom je pôda zničená eróziou. Pálením lesov stúpa napr.