Problém dopingu existuje od doby, kedy sa šport stal spoločenským fenoménom. Prvé zaznamenané prípady v súvislosti s antickými olympijskými hrami popisujú Philostratus a Galerius. Došlo k ním v 3. storočí p. n. l. Neuveriteľný počet malých sošiek Jupitera nájdených v okolí športovísk svedčia o tom, že atléti porušovali pravidlá a týmto spôsobom žiadali bohov o odpustenie.
Na hrách XVII. Olympiády v Ríme zomrel dánsky cyklista. Podľa expertov bral silné dávky amfetamínu a derivátu kysel. nikotínovej dávané vlastným trénerom. Doping rástol, začal ohrozovať všetky športy a podkopávať základy olympijských ideálov a myslenia. Športový svet, znepokojený rýchlym rastom dopingu, sa pokúšal formovať jeho účinky a stanoviť limity. Ako zisťujeme, samozrejme bez výsledku.
MOV vyhlásil princípy, ktoré zdôvodňujú boj proti dopingu:
- Ochrana zdravia športovcov,
- obrana lekárskej a športovej etiky,
- rovnaká šanca pre všetkých pretekárov.
Pripojený bol zoznam zakázaných látok a testovacích metód. Akýkoľvek čin proti týmto princípom, alebo porušenie zoznamu je dopingový prípad. Pokiaľ si prajeme zadržať užívanie dopingu ako prostriedku zvyšovania výkonnosti, je dôležité najprv hľadať príčiny! Neľútostivá súťaž v dnešnom športe vedúca k víťaznej sláve a finančným výhodám nútia športovca siahať po všetkých možných prostriedkoch k zlepšeniu výkonnosti. Viem, že zákazmi, kontrolami, postihmi sa doping zo sveta vyhubiť nedá, ale každý by si určite rozmyslel „sypať“, ak by mu hrozil doživotný zákaz štartu na súťažiach tej ktorej federácie. Ale veď ide o peniaze. Prečo sú také jemné tresty za postih? Napríklad taký efedrín, za ktorý môže doplatiť človek smrťou sú zákazy od 2 týždňov do 2 mesiacov. Keby platil doživotný zákaz u jasne dokázaných prípadoch, tak by ľudia zodpovedný za doping nemali začo žiť. Koľko krát sa stalo, že športovec nevedel čo berie. Buď tie prípravky boli písané v zahraničných jazykoch, alebo boli povymieňané etikety. Na vine nie sú vždy alebo len športovci, ale hlavne ľudia, ktorí o tom vedia, a tvária sa, že všetko je v poriadku.
Koľko ľudí a hlavne športovcov – vrcholových vie toho dosť o dopingu? Je protidopingová propagácia dostačujúca?
Nejde tu len o pár príznakov, o ktorých sa vie ako napr. vyrážky, zväčšené ochlpenie, mutácia hlasu, ale hlavne o vnútorné procesy v organizme, ako napr. stvrdnutie pečene, porušená hormonálna regulácia, tráviaci systém, psychické poruchy nehovoriac o smrti, o ktorých sa nehovorí, alebo skôr mlčí.
Ak by športovec nevedel, čo berie, nie je možné aby sám, alebo pomocou lekára nezistil tieto príznaky. Z toho vyplýva, že tí ktorí chcú brať zakázané látky, tak ich berú a nemôžu sa vyhovárať na nikoho. Rozhodnutie je na každom jedincovi samotnom. A stále aktuálny prípad tragickej smrti Andreasa Münzera varuje: je tu najvyšší čas sa zamyslieť nad sebou.
Lákadlo úžasných príjmov rastúcich do miliónov a desiatok miliónov ročne prirodzene pokúša veľa talentovaných športovcov.
I široká verejnosť si začína uvedomovať zdravý životný štýl, ktorý bodybuilding prináša, tak začína byť kulturistika úplne o niečom inom. A s tým súvisí i zastávajúci trend v kulturistike: viac svalov, viac hmoty, viac brutálnosti. Nie je potom divu, keď – nástiroční chlapci berú steroidy, aby sa priblížili k svojím idolom. Samozrejme, že každý šport sa vyvíja, ale je to vývoj správnym smerom? Dokážeme to zastaviť ešte skôr ako svaly prestanú byť krásne a stanú sa znakom ohavnosti?
V súťažnej kulturistike zrejme nenájdeme borca, ktorý by sa s dopingom nestretol. Samozrejme nejde tu len o steroidy, ale aj o rôzne iné zakázané látky ( diuretiká, beta–blokátory a i.). A čo kontrola dopingu v kulturistike? Je jasné, že mnohí kulturisti si časom osvoja overené techniky, ako sa vyhnúť, resp. obísť proces testovania. Niektorí si vyvinú vlastné systémy, ako oklamať kontrolu. A čo robí IFBB? Medzinárodná kulturistická federácia (IFBB) započala s robením dopingových testov na Ms. Olympia v roku 1985. Postupne sa testy rozširovali na mužské súťaže a v r. 1990 boli kontrolované všetky významné profesionálne súťaže tejto organizácie.Iba v nemeckých posilovniach užíva steroidy podľa odhadov až 100 tisíc ľudí. Vedci kontra kulturisti. Kto zvíťazí? I napriek neustálemu dozoru sa budú športovci posúvať stále ďalej a ďalej k neznámym nebezpečenstvám. Keďže sme svedkami niekoľkých úmrtí, nezvratných poškodení, či progresívne sa zvyšujúceho výskytu závislosti na inzulíne, je pochopiteľné, že i medzi najlepšími kulturistami sa objavujú starosti a pochybnosti.. Ale sila zvíťaziť za každú cenu je stále silnejšia. Nie sú to iba kulturisti, ktorí užívajú, resp. zneužívajú drogy, ovplyvňujúce ich výkon.
Existuje ešte jeden závažný dôvod, pre ktorý je užívanie steroidov životu nebezpečné. Je pravdepodobné, že tí, ktorí takéto prostriedky užívajú, neskôr siahnu aj po ďalších drogách ako sú marihuana alebo kokaín. Injekčná aplikácia steroidov vyúsťuje v návyk užívať injekčne i ďalšie drogy. V mnohých prípadoch sa ihly používajú opakovane.
Vzniká ďalšie riziko – infikovanie vírusom hepatitídy alebo HIV.
Dôvody užívania steroidov u mladých bývajú rôzne. Niektorí chcú dosahovať lepšie výsledky v športe, iní túžia vyzerať lepšie alebo jednoducho napodobniť iných, ktorí tieto prostriedky berú. Dospievanie znamená istý zlom v sebahodnotení. Mnohí mladí nie sú so sebou spokojní, snažia sa za akúkoľvek cenu o zmenu.
