Ani sa mi teraz nechce veriť, žeby Tavo nebol zdedil čarodejníctvo dávnych žrecov, lebo tá prekrútená, zohavená tvár, ktorá sa mi namiesto Tavovej tváre zjavila, tie vypúlené, jedom sršiace okále, pekelný úškľabok, čo zhúžval do gundže celé jedno líce, kým druhé vytiahol až tak, že bolo poznať pod ním hrboľce zubov, vypnuté povrazy žíl na krku, navreté pampúchy mäsa na brade, i celá hruď vysotená dopredu, akoby sa mala rozpuknúť, prezrádzala, že tu zasiahla nadprirodzená sila, najskôr tá, čo na oblohu vyfukuje búrky, dlžiznými bleskmi švihá chrbty vrchov a strašnými hlasmi hromov ohlušuje doliny.“
Weinhold- nie veľmi podstatná postava, klebetnícky, majetnícky typ, tiež sa usiluje o Zunu, nie však pre lásku, ale čisto z obchodných dôvodov
opis Weinholda: „aby som povedal, bol to veľký šedivý červiak, oslepnutý od tučnoty, pri chvoste trochu ohnutý, s čiernou odchlipnutou papuľkou. Brodil sa poloroztopeným bielym šmalcom v sklenom pohári a mal také tučné vyfutrované záhyby po celej dĺžke svojho nemotorného tela, že som mal chuť pritlačiť ho trochu o stenu, aby som sa presvedčil o farbe jeho črievcov.“
-príbeh rozprávaný v ICH-forme
kompozícia: dielo rozdelené na tri časti, ktoré sú tematicky rozčlenené

1.časť: Libor sa po čase vracia do svojho rodného kraja, do Prietržín. Vymenujú ho za hájnika, čo je pre neho veľkou poctou a nakoľko je veľkým milovníkom prírody, neprekáža mu ani veľmi skromné ubytovanie v horách. Hlavne, že je v lone prírody. dole v dedine ho všetci, že v meste dorástol na pána, a že to na ňom poznať(lepšie oblečenie, cigarety), prihovárajú sa mu jeho rovesníci, s ktorými vyrastal. vtedy aj prvýkrát stretáva svoju detskú lásku Zunu, ešte ju však nespoznal. Libor bol ako hájnik dosť zamestnaný, no večer vždy zavítal do krčmy, kde popíjal spolu s krčmárom Weinholdom, ktorý si vraj už dopredu vybavil svadbu so Zunou, nie však z lásky, ale čisto obchodných dôvodov. raz sa opitý vracal cez les domov, mal vidinu mladosti, uvedomil si že práve Zuna je tá jeho detská láska. hneď na to sa stretol so Zunou, uvedomuje si , že kvôli nej sa vrátil. Spolu s Tavom bežný život v horách sprevádzaný každodenným popíjaním v krčme, vidinami, už ani sám autor netuší, či ide o sen alebo skutočnosť. Sníva sa mu o stretnutiach jeho so Zunou, 4 kniežat na koni, ktoré ich sprevádzajú na svadbu. od Tava sa dozvedá, že Zuna je ešte nevinná, neskôr ju stretáva, tá by sa mu aj oddala, ale on sa zdráha. „Ešte nezničím tejto noci tvoj kvet.“

2.časť: Začína žiť so Zunou, jedného dňa ju však nemôže nájsť, nachádza ju v bitke s vlkom, zatajovala mu jej priateľstvo s vlkom, a táto bitka bola vraj spôsobom hry. Odchádza na služobnú cestu, Zuna mu vo sne hovorí, že je v moci veľkého ducha hôr. Keď sa napokon vrátil domov, Zuna sa správala ako vymenená. neskôr sa stretáva s pútnikom, ktorý je len jednou z podôb horského ducha. rozhodne sa odísť do lesa zabiť toho diabla, čo stojí medzi ním a Zunou. Zabíja vlka, ten síce zomiera, ale vyburcuje proti Liborovi všetky zlé sily hory.
„Mne sa napríklad zdalo, že spĺňam svoje predsavzatie, keď pokorujem
koňa a púšťam sa s mrcinou na dolinu. A predsa vtedy bol som už iba
hračkou osudu. Lavína hrôzy pohla sa na mňa vo chvíli, keď som kládol prst
na spúšť guľovnice a čakal v rozochvení na výstrel, čo mal vyhasnúť život vlka.
Mrcina si uvedomovala svoju moc.