ten však Liborovi ešte sťažuje možnosť stretnúť sa sním, nakoľko mení svoju podobu, raz prichádza ako tulák , vlkolak, vojak, inokedy ako napoly nahý človek.
Tavo charakterizuje Zunu (záverečné vety)
„Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa nimi už dávno zasnúbila. A nevolila zle. Či myslíš, že by mohla byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti, ba aj náruživosť je zmeraná iba smrťou? Hu, taký údel si ona nezaslúžila. hole si ju vychovali, nuž si ju vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“.