Fiodor Michajlovič Dostojevskij je nepochybne jeden z najväčších ruských i svetových spisovateľov. Narodil sa 11.11. 1821 v Moskve a zomrel 9.2.1881 v Petrohrade. Jeho otec bol lekárom. Dostojevskij študoval na súkromnom gymnáziu v Moskve a spolu so starším bratom Michailom na vysokej vojenskej technickej škole v Petrohrade. Po skončení štúdia v roku 1843 pracoval v projekčnom oddelení ministerstva obrany a od roku 1844 sa venoval úplne literatúre.
Debutoval prekladom Balzacovho románu Eugénia Grandetová (1844). Prvá vlastná próza Biedni ľudia (1845) patrí k významným dielam naturálnej školy. Typické črty Dostojevského realizmu sa prejavujú už v začiatočných dielach, v prózach Dvojník (1846), Gazdiná (1847), Biele noci (1848) a Netočka Nezvanovová (1849).
Od roku 1847 navštevoval krúžok M.V. Petraševského. V apríli 1849 Dostojevského spolu s ďalšími členmi Petraševského krúžku zatkli a odsúdili na smrť. Tesne pred popravou zmenili trest na štvorročné galeje. V decembri 1849 ho odviezli do väzenia v Omsku na Sibíri. Od roku 1854 slúžil ako vojak v sibírskej posádke. V roku 1859 mu vrátili šľachtický titul a dovolili publikovať. V tom čase uverejnil prózy Strýčkov sen (1859), Obec Štefančíkovo a jej obyvatelia (1859), román Ponížení a urazení (1861). Trpkú väzenskú skúsenosť stvárnil v románe Zápisky z mŕtveho domu (1861-62).
Ani takmer desaťročný pobyt na Sibíri, plný telesného a morálneho utrpenia nenarušil Dostojevského vieru v človeka. Stal sa vnímavým k ľudskému utrpeniu. V 60. rokoch spolu s bratom Michailom vydával časopisy Čas (1861-63) a Epochu (1964-65). Satirou na pomery v Európe je dielo Zimné poznámky o letných dojmoch (1863).
V roku 1864 mu umrela žena (oženil sa 1859) a potom brat Michail. Dostojevskij musel splácať dlhy. V roku 1865 odišiel do cudziny a začal písať román Zločin a trest (1866), svoje najvýznamnejšie dielo.
V roku 1867 napísal román Hráč a odišiel do cudziny, kde vznikol román Idiot (1868) a novela Večný manžel (1870). V cudzine začal písať aj román Diablom posadnutí (1871-72). Významné sú aj posledné romány Výrastok (1875) a Bratia Karamazovci (1879-80).
Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu.