Lev Nikolajevič Tolstoj Anna Kareninová
Mottom tohto diela je verš z V. knihy Mojžišovej: „ Máť jest pomsta a odplata...“
Zaoberá sa témou ruskej spoločnosti skôr v druhej polovici 19. storočia. Nezamýšľa sa iba nad zmyslom lásky a hľadaním toho pravého a či vôbec existuje, ale zachytáva aj rozmach železníc, zmeny hospodárstva po zrušení nevoľníctva a pomalý úpadok Ruska v porovnaní so Západnou Európou.
Odohrávajú sa tu príbehy troch respektíve štyroch manželských párov. Ako prvý pár sa objavujú manželia Štefan Arkadjič Oblonský a Dolly Oblonská za slobodna Ščerbacká. Ich manželstvo nie je vôbec fungujúce a šťastné. Dolly sa musí starať o päť detí a nemá na seba vôbec čas. V očiach manžela zostarla a ohlúpla. Preto si Štefan hľadal uspokojenie niekde inde a vôbec nemal preto výčitky svedomia. Dolly to však zistila a chcela sa sním rozviesť. Vtedy však ku nim prišla Anna Kareninová , Štefanova sestra. Podarilo sa jej Dolly od rozvodu odhovoriť. Ich manželstvo sa síce nezlepšilo, ale Dolly mu všetko trpezlivo trpí. Už nikdy sa Štefanovi nepodarí získať si jej úctu. Manželstvo je veľmi krehké a Dolly nevie či pri ňom ostane. Aj napriek tomu sa Štefan vracia k starým zvykom a kvôli svojmu vzrušujúcemu životu sa veľmi zadĺži. Dolly sa musela ponížiť a požičiavať si peniaze od svojej mladšej sestry Kitty, u ktorej istý čas bývala, pretože Kitty bola tehotná. Štefan sa chcel zamestnať na inom mieste, pretože si myslel, že takto si vyrieši svoje finančné problémy a je schopný pre to urobiť všetko. Ostatní si však myslia, že toto zamestnanie nie je vhodné pre muža jeho postavenia. Nakoniec ho však dostal a osemtisíc plat k tomu. Ďalším párom boli Konštantín Dmitrič Levin a Kitty Ščerbacká. Kitty bola mladšou sestrou Dolly a Levin bol veľmi dobrý priateľ Štefana. Levin bol do Kitty už dlho veľmi zaľúbený, ale ona mu lásku neopätovala. V tej dobe sa o ňu zaujímal Alexej Kirillovič Vronskij. Mladý pekný muž z veľmi dobrej a váženej rodiny. Vronskij bol však ako všetci mladí muži v tej dobe v Rusku. Jeho životná filozofia sa zakladala na rozdelení ľudí do dvoch skupín. Tá prvá bola nižšia, do nej patrili ľudia, ktorí verili, že človek má žiť iba s jednou ženou a mať s ňou deti a starať sa o ne a poctivo si zarábať na chleba. Týchto ľudí považoval za hlúpych a smiešnych. V druhej skupine boli ľudia, čo dbali hlavne na to aby boli vždy elegantní, pekní, zábavní, odvážni, oddávajúcich sa každej vášni a všetkému inému sa smiať. Do tejto skupiny sa zaraďoval aj on.
Nebral teda dvorenie Kitty veľmi vážne a vôbec ho nenapadlo, že by ju mal požiadať o ruku. Kitty to však očakávala a tak keď sa konečne Levin vyslovil a nesmelo ju požiadal o ruku, Kitty ho odmietla. Levinovi sa zrútil celý svet. Išiel navštíviť svojho brata, ktorého už tri roky nevidel. Nemali spolu veľmi dobré vzťahy. Keď ho uvidel, zľakol sa toho ako vyzeral. Bol veľmi chudý a vyzeral chorý. Nikolaj ho neprivítal veľmi zdvorilo a ani nadšene. Na druhý deň sa vrátil na vidiek, kde chcel na všetko zabudnúť. Kitty zatiaľ tiež prežívala ťažké chvíle. Na plese, kde očakával, že sa Vronskij vysloví , sa objavila Anna Kareninová. Úplne ho zaujala a Kitty ignoroval. Brala to veľmi ťažko a jej zdravotný stav sa zhoršil. Lekári jej odporúčali, aby odcestovala do nemeckých kúpeľov. Pomaly sa tu zotavovala z veľkého poníženia a sklamania. Spriatelila sa tu s Váreňkou, s veľmi pobožným dievčaťom, ktoré pomáhalo chorým. Kitty ju obdivovala a chcela sa na ňu podobať. Všetok svoj zármutok sústredila na Boha a náboženstvo jej pomohlo si vytvoriť si nový vlastný svet. Ale veľmi rýchlo zistila, že to všetko je len klam a pokrytectvo. Jej obdiv k Váreňke však ostal a pozvala ju do Ruska na svoju svadbu, aj keď neverila, že sa niekedy vydá. Levin sa zatiaľ venoval práci na farme. Zamestnával sa čo najviac, aby nemal čas zamýšľať sa. Práca ho oslobodzovala od stále neutíchajúceho pocitu potupy a poníženia.
Neďaleko jeho vidieckeho sídla je aj sídlo Oblonských, v ktorom prechodne bývala Dolly a tam ju prišla navštíviť aj Kitty. Levin videl jej voz ako uháňal cez lúku, kde on ležal v kope sena. Uvidel ju iba na chvíľu a nejasne lebo bola tma, ale bol si istý, že je to ona. Neodhodlal sa však navštíviť ju aj keď ho Dolly prosila, aby prišiel. Odišiel radšej na cesty a navštevoval starých priateľov. Keď sa opäť vrátil domov, navštívil ho brat Nikolaj, ktorý mu oznámil, že je chorý a umiera. Levin sa bál smrti a nechcel o nej počúvať. Jeho dušu naplnil nepokoj. Neskôr opäť odcestoval do Moskvy, kde sa konečne stretol s Kitty. Bolo to na obede u Oblonských, kde ich posadili vedľa seba. Nebolo to vôbec nepríjemné, rozprávali sa a cítili sa dobre. Rozprávali sa aj o tom, čo sa medzi nimi stalo a Kitty si uvedomila, že ľutuje ako vtedy odpovedala , a tak keď sa opäť Levin na ňu pozrel svojím zamilovaným pohľadom, odpovedala áno! Začal sa teda ich vzťah plný lásky a bolo iba otázkou času, kedy sa bude konať svadba. Po dlhých prípravách sa konala v krásnom kostole. Levin a Kitty boli nevýslovne šťastní. Hneď sa presťahovali na vidiek do Levinovho sídla.
Kitty sa hneď chopila úlohy panej domu a vzornej manželky. Levin si uvedomoval: „...že ona ho nemúže urazit, že ona a on jedno jsou.“ O nejaký čas sa Levin dozvedel, že jeho brat Nikolaj umiera a tak ho išli s Kitty navštíviť. Napriek Kittinej starostlivosti umrel a Levina to zlomilo. Odvtedy nemal pokoj a hľadal odpovede na otázky: ako žiť? v čo veriť? čo je po smrti? Tieto myšlienky ho prešli, keď sa im narodil syn. Najprv bol sklamaný svojimi pocitmi, neskôr predsa začal milovať. Podarilo sa mu nájsť aj odpovede na svoje otázky. A to vo viere, v kresťanstve: „Nežít pro sebe, ale pro Boha.“ Našiel zmysel života vo svojej rodine a vo viere, ktoré mu dodávali istotu. Ďalším párom boli Anna Kareninová a Alexej Kirillovič Vronskij. Anna bola však vydaná za Alexeja Alexanroviča Karenina. Bol to vážený úradník na ministerstve. Mali jedného syna Serjožu asi osemročného. Anna bola spokojná so svojím životom, manželstvo jej zaisťovalo istotu a svojho syna milovala nadovšetko. Do jej pokojného života však vstúpila vášnivá láska k Vronskému. Keď sa po prvýkrát stretli na už spomínanom bále , hneď medzi nimi preskočila iskra. Hanbila sa však za svoje prebudené city a na druhý deň sa rozhodla odcestovať naspäť domov. Dúfala, že ho už nikdy neuvidí. Ale Vronskij ju prenasledoval až do vlaku. Keď ho uvidela nevedela skryť radosť, že ho vidí. V Petrohrade ju však už očakával manžel. Prekvapilo ju ako zhnusene na neho teraz pozerá. Vronskij ho naopak obdivoval a závidel mu, že on má právo milovať Annu. Anna sa naschvál zdržiavala v spoločnosti do ktorej chodil aj Vronskij. Alexejovi však nevadilo, že sa s ním tak často stretáva. Pre neho bola žiarlivosť neúctivá. Vadilo mu však, že sa mu už začínajú ľudia za chrbtom smiať a tak upozornil Annu, aby si zachovala dobré vychovanie. Anna bola znechutená z jeho správania a viacej sa utvrdila vo svojej novej láske. Ďalej sa stretávala s Vronským. V deň keď mal Vronskij štartovať na Krasnoselských dostihol, sa dozvedel od Anny, že je tehotná. Dohováral jej, aby už skoncovala s tým klamstvom a s Alexejom sa rozviedla. Anna však vedela, Alexej by ju nenechal ísť za svojím šťastím. Na dostihoch sedela vedľa svojho muža a nervózne pozorovala Vronského. On nezvládol jednu prekážku a nepríjemne spadol z koňa. Anna mŕtva od strachu poprosila muža, aby ju odviezol domov. Od vzrušenia mu povedala pravdu. Alexejova reakcia bola ale úplne chladná. Podal žiadosť o rozvod, ale Anna sa obávala, že jej nedá syna. Po ťažkom pôrode sa jej zdravotný stav zhoršil a bola na pokraji smrti.
S vidinou smrti prišli aj výčitky svedomia a preto žiadala muža aby jej odpustil. Alexej bol veľmi dobrý človek a nad Annou sa zľutoval. Staral sa o ňu aj o jej dcérku. Keď sa však Anna uzdravela, zatúžila opäť po starej láske. Alexej to vedel a tak jej dovolil odísť za šťastím. Anna a Vronskij konečne mohli žiť ako muž a žena aj keď ešte nebol rozvod ukončený. Odišli na cesty do Európy. V týchto ťažkých časoch pomáhala Alexejovi s výchovou syna grófka Lýdia Ivanovna. Ona ho nakoniec presvedčila, aby nedovolil Anne zobrať si k sebe syna. Serjožovi nahovorili, že jeho
mama zomrela. Anna bola nešťastná, že už neuvidí svojho syna, keď sa rozvedie s Alexejom a tak rozvod odložila. To však neprospelo jej vzťahu s Vronským. Presťahovali sa síce do vidieckeho sídla, kde žili ako manželia, ale Anna bola veľmi žiarlivá a obávala sa, že Vronskij ju už nemiluje. Robila mu scény vždy keď niekam cestoval. Anna sa ocitla v hroznej situácii a ako jediné riešenie jej napadla smrť. Bola by to dostatočná pomsta Vronskému. Chcela aby trpel, tak ako trpí ona tým, že už ju nemiluje. Chcela teda niekam odísť a tak išla na vlakovú stanicu. Tu si spomenula na muža, ktorý skočil pod vlak, vtedy keď sem prišla pred všetkými udalosťami, čo jej zmenili život. Nemusela o tom vôbec dlho rozmýšľať, práve prichádzal vlak. A skočila.. po jej smrti sa Vronskij zrútil a zmysel života išiel nájsť do Srbska, kde sa Rusko zapojilo do boja o nezávislosť. Najhoršie na tom bolo to, že on ju miloval, ale nedokázal ju o tom presvedčiť.
|