Nejedol ani nespal, len sa túlal po noci po slatinách medzi šedivníkom a nasledoval svoj prízrak. Nedala mu ani na chvíľu pokoj, vždy keď chcel zaspať ho vytiahla do búrky a on ju s nepríčetným pohľadom a šialenou radosťou nasledoval. Nelly ho našla ráno pri otvorenom okne stuhnutého ako po ňom steká dážď s divým úsmevom na perách. Oči sa mu nedali zatvoriť. Vysmieval sa i smrti. Na jeho pohrebe bol iba Hareton, Nelly a hrobár. Na náhrobku iba sucho napísané Heathcliff a dátum úmrtia, pretože nikto nevedel ako sa volal celým menom rovnako ako kedy a kde sa narodil. Ľudia rozprávajú, že za nočných búrok je spolu vídavať Katarínu a Heahcliffa ako sa túlajú po slatinách ako kedysi.

Idea: Je možné úlohu tohto diela interpretovať rôznymi spôsobmi. Ja by som sa azda pridržala tohto: Nie sú to ľudia naokolo, ktorí nás ničia, ale sme to my sami. Ničíme sa tým, do akej miery dovolíme týmto ľuďom aby nás ohrozili.

Tento román bol aj dvakrát sfilmovaný, ale podľa môjho názoru je nemožné porovnávať toto uchvácujúce knižné dielo s filmovou verziou. Ako sa o ňom vyjadrili rôzny významný autori:
Shorter: „Najznámejší pomník ženskej geniality z 19.storočia.“
Dobell: „Jeho moc je absolútna, titanská? Od prvej do poslednej strany je hrozný a pravdivý.. A ukrutný k čitateľovi.“
Maeterlinc: „Emily mala smelosť, náruživosť, voľnosť sveta vo svojej duši.“.