Tento dvojdielny román plný beznádeje, pesimizmu a krutosti by som zaradil medzi popredné slovenské diela. V škole sme sa učili, že Vámoš „nevie sujetovo ani epicky komponovať“ a „vo svojich dielach má mnoho digresií“. a prečo nie? Veď „celistvý, súvislý obraz sveta nie je možný, svet je rozumom nepochopiteľný“. Tak prečo chceme od Vámoša aby nám podával jeho ucelený obraz; práve týmito odbočeniami od deja udržuje čitateľa v napätí. Krásne na jeho tvorbe je aj to, že raz sa na svet díva pohľadom chirurga, „chladnokrvne rozpitvávajúceho jeho špinu, vynášajúc ju neúprosne zo skrytosti útrob na povrch“ a potom očami filozofa poznačeného štúdiom …..? , ktorý nemôže stále prekonať rozpor medzi krutosťou a láskou.
Román Atomy Boha je otvorenou kritikou buržoáznej spoločnosti ale hlavne úpadku lekárskej morálky, nekvalifikovanosti a o duchovnej biede. Hrot tejto kritiky však nemieril v konečnom dôsledku do spoločnosti ale do ľudského vnútra na negatívne vlastnosti človeka, ktoré sa dajú nájsť i dnes.
Škoda, že Vámoš nám po sebe nezanechal toho viac, no myslím, že malý rozsah diela dokonale vyvážil veľkým obsahom.

Začiatkom knihy je, subjektívny filozofický úvod, v ktorom opisuje vznik života: „Rozmar, nemajúc lepšej roboty, odpľuvnul do vesmíru. Jeho spútum sa rozptýlilo v prach a každý atom toho prachu bol živou bunkou. A tak sa zaplnil vesmír prachom života.“ A ktorý sa končí odhodlaním na boj: „ chcem venovať svoj život boju len proti tým dvom – trom zbojníkom, čo Tvoj dar, lásku, mrzačia a pre ktorých plače malý Amor zlomených krídel.“ V tomto úvode sú prítomné všetky základné mravno-filozofické princípy a problémy Atomov Boha.
Dej sa začína opisom troch psov, ktorí doktora Zuriana prenasledujú každý deň zúrivým štekotom. Raz sa im však rozhodol pomstiť a tak prvému psovi, „ Malému Fanatikovi“ , Pufimu nasypal na kosti strychnín. Aj keď umrel Zurian sa necítil pomstený. Druhý raz bol už menej radikálny a keď náhodou stretol Dunča na poľnej ceste, priviedol ho k studni so žeriavom a tam ho obesil. No, ani vidiac zviera jako sebou šklbe vo vzduchu mu neprinieslo pocit víťazstva a tak ho spustil na zem.