Námet: 15.stor., v gemerskej oblasti na rieke Balog, Drienčanský zámok
- kráľovná Alžbeta povolala na Slovensko Jána Jiskru, aby bránil záujmy jej nenarodeného dieťaťa
Téma: zbytočný boj Maďarov so Slovákmi, pretože ich skutočnými nepriateľmi sú Nemci a Turci
Idea: propagácia Novej školy – hlásanie zmierenia Maďarov so Slovákmi
Konflikt: boj o politickú moc medzi Huňadim a Jiskrom; gróf Cilley reprezentuje rakúsku stranu a intrigami dosahuje medzi Huňadim a Jiskrom, resp. medzi Maďarmi a Slovákmi rozbroje
Kompozícia: historická povesť; dej je chronologický, autor = rozprávač; dej prebehne za niekoľko týždňov
Hl. dej. línia: boj Jiskru s Huňadim o moc nad Uhorskom
Vedľ. dej. línia: ľúbostný vzťah Milice Valghatovej a Lacka Huňadiho
Postavy: Valghata, Milica, Kraska, kňaz Brožko, Jiskra, Ján Huňadi, gróf Cilley, Lacko Huňadi

Ústrednou postavou je rytier Valghata, veliteľ predsunutej Jiskrovej pevnosti Drienčany. Valghata nepozná iba vojenské povinnosti, ale má aj osobné slabosti, charakterové chyby – je márnomyseľný a ziskuchtivý. Proti táboru jiskrovcov stojí tábor Huňadiho, dočasného správcu Uhorska. On i jeho syn Lacko sú predstaviteľmi sily, ktorá mala spojiť záujmy národov Uhorska a zabezpečiť ich rozvoj. V centre konfliktov je Valghatova dcéra Milica , bratrícky kňaz Brožko, rytier Krask a Lacko Huňadi. Milica sa stáva nástrojom plánov Brožka na zmierenie Jiskru a Huňadiho. Milica je romantická hrdinka. Uvedomuje si svoje historické poslanie. Chápe ho však z citovej stránky. Gróf Cilley, zástupca cisára Fridricha, chce zničiť Maďarov, Čechov i Slovákov a rozšíriť moc cisára na celé Uhorsko. Intrigy, tajné schôdzky a súboje sú romantickou zložkou románu. Romantická láska Milice a Lacka stroskotala na rytierskej cti, povinnosti a zámeroch nepriateľa. Bitka o Drienčany a dobytie hradu Huňadiovcov je najdramatickejším obrazom diela. Záver románu má romantické rozuzlenie.