Andrej Sládkovič Marína

HLAVNÁ POSTAVA: Marína
HLAVNÁ IDEA: básnik ospieval svoju lásku k Maríne, jej mladosť a krásu.
Marína je veľkým dielov ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre. Autor v tomto diele prišiel na tématiku slovanskej vzájomnosti, lásky k vlasti a národu. Prvý sa osmelil v rozsiahlej skladbe osláviť krásu a mladosť, vysloviť nehalene svoj cit v radostnom i bolestnom prežívaní lásky. Sládkovič ako štiavnický lýceista sa zaľúbil do Márie Pišlovej. Ona opätovala jeho city, ale keď Sládkovič študoval v Halle, rodičia ju donútili vydať sa za druhého. Sládkovič pod týmto dojmom a možnosťou straty Márie začal písať verše. Dôveruje v jej lásku a vernosť, ktorú nezlomia nijaké nástrahy. Sprítomňuje si Marínu v rozličných obrazoch. Vidí ju ako v izbe spieva, ako sa vyznáva zo svojej lásky k nemu, odbíja bohatého pytača a prisahá vernosť milému. Keď rodičia predsa donútili Máriu vydať sa za bohatého pernikára, Sládkovič do pôvodnej osnovy skladby vsunul pochmúrne, baladické zložky. Marína narieka nad svojím osudom. Na vrchu Čertova svadba, slávia vŕby tajomnú slávnosť. Prichádza medzi ne aj Marína, ktorá nemôže zabudnúť na svoju lásku. Zúfalý básnik blúdi popri Hrone a Marína – víla, vábi ho do vodných hlbín. Básnik prekováva žiaľ, víťazí v ňom vôľa a povinnosť k životu. V jeho záverečných slohách už niet trpkosti, ale len bláznivá spomienka krásnej lásky.

Marína je predovšetkým nadšená oslava krásy. Krása očarúva básnika, a preto už v prvých veršoch vyjadruje svoju túžbu po kráse.
Stelesnením všetkých krás je básnikovi jeho milá Marína. Básnikova láska k nej je veľká, krásna a čistá. Nie je len úzkym citom, upierajúcim sa jedine k milovanej osobe. K plnému šťastie treba objať v láske všetkých ľudí. Každá sebecká láska je malicherná.
Veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k vlasti. Láska k žene a láska k vlasti sú hodnoty, ktoré si vzájomne neprekážajú. Jeho ideálom je: ,,...Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine
A obe v jednom objímať...“

Sládkovičova láska k milej, ľudom a vlasti je pevný cit mohutnej sily, schopnej pretvárať svet. V podobnom zmysle Sládkovič oslavuje mladosť ako najkrajší obraz krásy a lásky. Mladosť nie je len mladý fyzický vek, ale sviežosť, aktívnosť a bojovnosť ducha. Je to nielen večná túžba po kráse a láske, nie mladistvé rozčenie, ale prekonávanie všetkého starého a prežitého.

Úlohou mladosti je prebojúvať nový život.

Tento vzťah k životu pomohol Sládkovičovi nájsť vyrovnanie po rozchode s Máriou. Láska k životu a k vlasti zvíťazila nad láskou k milej. Na rozdiel od Kollára, ktorý pretvoril svoju milú na vidinu a sledoval ju na ceste po záhrobí. Sládkovič keď mu Marína bola nedosiahnuteľná v živote, odolá vábenie víly a pevne sa zrieka lásky k nej.

V záverečných strofách sa autor zamýšľa nad zmyslom života. Výsledkom jeho úvah je tento záver: práca pre blaho iných.

V Maríne sa odzrkadľuje problém vzťahov medzi mladými ľuďmi v rozvíjajúcej sa kapitalistickej spoločnosti. Sládkovič obnažuje falošnú buržoáznu morálku, ktorej je cudzia šľachentnoť a úprimnosť vzťahov medzi ľuďmi. Aj láska medzi mladými ľuďmi rieši ako problém hmotných záuijmov.