Majú problémy so zásobovaním stravy. Musia sa uspokojjiť s troma chlebmi. Zrazu to začne. Útok, vpred. Z každého z nich sa vytratí tá ľudskosť a stanú sa automatmi. Zabíjajú a keby ešte boli ako ľudia, tak by to nevydržali. Sú stroje. V boji skoro nepoznajú kamaráta. Podarí sa im protivníkov útok odvrátiť. Dokonca prenasledujú nepriateľa. Stihnú zobrať i niečo z jeho zásob. Päť konzerv Corn beef, biely francúzsky chlieb a dve fľaše. Večerná pobožnosť sa mohla začať. Boje nepriateľa viaznu, nečakal taký odpor. Paul je na hliadke. Opäť ho blúdia myšlienky o zmyselnosti vojny, čo potom a čo zanechal. Dni sa míňajú. Zbierajú mŕtvych, krúžky z granátov a plachty z padáčikov svetlíc. Mali veľké straty. Posielajú im nováčikov. Je z nich viac roboty než osohu. Namajú žiadne skúsenosti. Poučujú ich ako otec syna. Sú chápavý, no keď dôjde do tuhého, padnú ako muchy.
Znova začne útok. Paul v jednom zákope vidí Himmelstossa. O chvíľu tam už nie je. Paul ide za ním. Je schúlený vo vnútri bunkra a simuluje zranenie. Paul naňho kričí. Nič, nepohne sa. Až keď ide okolo jeden plukovník a ten mu dá ten príkaz, poslúchne a dokonca ho s čatou i predbehne. Westhusa odvlečú s rozmliaždeným chrbtom; pri každom dýchnutí vidno cez ranu, ako mu dýchajú pľúca. S Paulom sa stihne ešte rozlúčiť a potom už: "Koniec, Paul," stená a od bolesti sa hryzie do ramena.
Späť do barakov; striedajú ich. V barakoch ich sčitujú. "Druhá kompánia ku mne!", káže dôstojník a potom tichšie dodáva: "Nikto viac, druhá kompánia?" Počítajú ich. Z pôvodných osemdesiatich ich to sem dotiahlo iba tridsaťdva! Tridsaťva chlapov!
*7 Stiahli ich do doplňovacieho útvaru. Potrebujú aspoň sto mužov. Stretajú i Himmelstossa. Po zážitku na fronte je oveľa pokojnejší a ponúka im mier. Tjaden je neistý, ale keď ho podpichne dobrým proviantom, tak sa obmäkčí. Nikto nehovorí o včerajších udalostiach. Keby tak robili, neprežili by dlho, zbláznili by sa - Kemmerich je mŕtvy, Haie Westhus umiera, Hans Kramer je na franforce, Martens nemá nohy, Meyer je mŕtvy, Marx, Beyer, Hammerling a ďalľích stodvadsať mužov tiež. Snažia sa na front nemyslieť. Kúpu sa v kanáli, keď zbadajú tri francúzske dievčatá. Ženy už nevydeli dlho. Ich lámavou francúzštinou sa s nimi dohovoria. Prinesú im niečo pod zub. Sú štyria, preto sa rozhodnú Tjadena opiť. Cez kanál musia preplávať nahý, stráže ich nemôžu zbadať. Kropp, Leer a Paul sa ich reči nerozumia, no pomáhajú si rukami. Takto ich navštívia asi dva razy.
Paul je odvolaný do kancelárie.