Dostal doveolenkový lístok, sedemnásť dní - štrnásť dní dovolenky, tri dni cesta. Ostatní mu závidia. Po dovolenke sa má hlásiť na kurz v tábore v trasovisku. Kat a Albert ho doprevadia na stanicu a ide domov. Z Francúzska priamo do domoviny na Bremer Strasse. Tu ho ako prvá privíta jeho sestra Erna. Matka nejde k nemu, nemôže musí ležať na posteli. Paul je celý dojatý. Na druhý deň po dojímavom privítaní sa ide prihlásiť na okresné veliteľstvo. Chodí po návšetvách a z rečí hostiteľov nie je nadšený. Je rád i nerád, keď sa ho na nič nepýtajú. Sám je zmätený a akoby ho jeho rodný kraj nevedel prijať. Na ďalší deň ide za Mittelstaedtom do kasárni. Je to jeho spolužiak, ktorý si urobil aspoň akú-takú kariéru. Povie mu novinku. Kantorek sa prihlásil ako domobranec a on ho má pod dohľadom. Akonáhle Paul vidí vifinteného Kantorka je mu do smiechu. Je tu i Boettcher, školník. Kantorek je ale hlavný cieľ. Mittelstaedt ho šikanuje celý čas. Paul, ho chce tiež no nejde to. Odíde. Má ešte jednu ťažkú úlohu. Musí Kemmerichovej matke povedať to, čo sa v liste napísať nedá. O okolnostiach a utrpeniach jeho smrti ju však oklame.
Priešiel predvečer odchodu. Paul je smutný, chorľavá matka celý čas pri ňom vysedáva. Keď sa akože prebudí strhne sa srdcervúci rozovor. Matka ide spať. Syn je všetkými týmito udalosťami dojatý a už sa necíti ani ako vojak. "Nikdy som namel chodiť na dovolenku."
*8 Paul je už v barakoch v trasovisku. Nikoho tu nezpoznáva. Z nikým neprichádza do bližšieho styku a ani nechce prísť. Svoju službu vykonáva mechanicky. Stráž má pri zajateckom tábore Rusov. Rusi sú úplne biedny; každý deň jeden z nich zomrie; všetko, čo mali, predali za jedlo. Nájde sa aj jeden nemecky hovoriaci Rus, ktorý hrá na husliach a tak si s ním Paul dá koncert, keďže tento hrá na klavíri.
V nedeľu, keď kvôli dovolenke nedostáva voľno ho dôjde navštíviť otec a staršia sestra. Spytuje sa na matku. Tá leží v Lujzinej nemocnici na trťoriednom lôžku. Sú si istý, je to rakovina. Na operáciu asi nebudú mať peniaze, no nádej tu je. Takto smutný sa rozlúčia a Paul sa chystá na cestu za kamarátmi na front.
*9 Vezie sa niekoľko dní. Kamarátov stále nemôže nájsť, dozvedá sa, že sa stali jednotkou, ktorú posielajú všade, kde to prihára; nič viac sa o inch nevie. Po niekoľkých dňoch a večeroch strávených ako indián sa k nim konečne dostáva. Našiel ich všetkych. Haie už samozrejme zomrel. Ponúka ich zemiakovými plackami a marmeládov od matky. Na druhý deň všetci debatujú o zmyselnosti a nezmyselnosti vojny, kto ju chcel a prečo sú tu. Povráva sa, že pôjdu do Ruska.