Celé dni nacvičujú parádny krok a fintia sa ako dievky. Pozdravia iba cisára. Vidia ho zblízka. A to už aj bolo. Žiadne Rusko. Idú späť na západný front. Paul sa z pocitu viny, keďže bol na dovolenke prihlási na prieskumnú hliadku. Spočiatku všetko išlo dobre, len pri ceste späť zabudol smer a prekvapil ho úder nepriateľa. Snažil sa predstierať, že je mŕtvy. Prišiel útok. V tom jeden vojak skočil k nemu do krátera. Plný rozhodnutia musel Paul ako prvý zasiahnuť. Keby ho počuli bolo by po ňom. Utŕžil mu tri ťažké rany na smrteľnú už nemal silu. Noc prešla. Útok taktiež, no paľba z guľometov nie. Celý čas bol pri svojej obeti. Vojak nebol mŕtvy, ale zomieral. Paulom lomcovalo svedomie a príliš nad tým rozmýšľal. Snažil sa ho zachrániť, no nebolo pomoci. O tretej popoludní zomrel. Stále sa nemohol čo i len vysunúť z krátera. Musel vyčkať noc. Mŕtvola ho sužovala. Prihováral sa k nej až si zistil jej meno. Gérard Duval, typograf, manželka a jedna dcéra. Pre očistenie svedomia a vlastnú záchranu nehybnému telu sľuboval, že sa o jeho rodinu postará. Prišla noc, opäť chcel žiť. Vybral sa k zákopom. Oproti mu išli Kat a Albert. Hľadali ho. Dobre sa to preňho skončilo. Vyrozprával všetko; uľavilo sa mu a opäť bol schopný života.
*10 Chytili dobrú službu. Všetci ôsmy strážia vysťahovanú dedinu, ktorú často ostreľujú. Našli si skvelý bunker, do ktorého si podovážali všetky periny a tie najmäkšie madrace. Mali ešte aj šťastie, zbadali dve mladé prasce. Na poli boli i zemiaky. Z proviantúry si zobrali, čo im sily stačili. Takto si všetko pripravovali. Prišli i hostia, dvaja rádiotelegrafisti; veľkoryso ich ponúkli. Uprostred vypekania ich prekvapila paľba, no nič. S prasiatkami, zemiakovými plackami a cigarami pod pazuchami zaliezli do bunkra a aspoň šesť hodín sa napchávali. V noci to už bolo horšie, mladé prasiatka nepriaznivo vplývali na črevá. Vrchol dosiahli nad ránom, keď všetci jedenásti so spustenými nohavicami vysedávali pri slabej paľbe. Takto to šlo asi dvadsaťdva dní. Prišli po nich dve nákladné autá. Každý si zobral to svoje vreco proviantu, Paul a Albert dokonca i madrac a kreslá, chceli ich prenajímať za cigarety. O niekoľko dní mali ísť vyprázdniť istú obec. Nečakali, že Francúzi budú strieľať po vlastných až granát rozbil posledný voj. Všetci na zem. Alberta to trafilo tesne nad kolenom. Paula do ruky a nohy. Sú nechránený. Utekajú a čudujú sa, že to dokážu. Odvážajú ich do jatky. Albert tvrdí, že ak mu nohu amputujú, tak to ukončí. Operujú ich obidvoch. Spomínajú, čo všetko zanechali. Pôjdu domov.