Berincka potom dorazila črepina. Odtrhla mu bradu. Tá istá črepina roztrhla Leerovi bok.
Leto 1918. Všetko je ešte beznádejnejšie, v kompánii je ich čoraz menej. A čo horšie i posledná opora Paula skončí svoje bytie. Kat to dostal pri nesení jedla do holennej kosti. Je celá rozmliaždená. Paul ho nese k sanitárom. Je to strastiplná cesta, nechce sa s ním lúčiť. Po vojne sa chce s ním ešte stretnúť. Nesie ho na chrbte cez železný dážď. Keď dorazil k sanitárom a už bol so silami na konci, bolo všetko márne. Kata pri poslednej etape trafila malá črepina do záhlavie. Domobranec Stanislaus Katczinsky zomrel. "Potom už nič neviem," Paul povedal.
*12 Je jeseň; zo starého mužstva už mnohí chýbajú. Hovorí sa o mieri.
"Som veľmi spokojný. Nech prídu mesiace a roky, už mi nič nezoberú, už mi nič nemôžu zobrať. Som taký opustený a nič nečakám, že im môžem hľadieť v ústrety bez strachu. V rukách a očiach mi prúdi život, čo ma niesol cez tieto roky. Či som ho prekonal, neviem. Ale pokiaľ je tu, bude si hľadať svoju cestu, nech si to moje Ja želá alebo nie.
Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila na vetu: Na západe nič nového...
Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa asi dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to skončilo."


*Názor na dielo: Tento román podáva nielen citovú situáciu mladej dvadsaťročnej generácie na fronte, ale aj za ním. Myslenie mladých ľudí, čo potom. Zmysel života im bol ukradnutý, boli vtrhnutý do reality a ponorený v bezmyselnosti vlastného činenia.
Je i príkladom na to ako sa v povojnovom nemecku mohol opäť rodiť nacionalizmus a to zo zúfalých vojakov, ktorý prežili granáty. Adolf Hitler.