Robí to iba pre peniaze, keďže chce žiť. Vôbec si nevšímal, že jeho vyvolená je taktrochu chudobná. Nosí ošúchané topánky a miestami vypĺznutú kožušinu, no ako každé parížske dievča elegenciou to zakrýva. Jej cieľ je celkom pochabý a Petrovi sa zdá až priskromný. Chce trochu šťastia. O vojne a všetkých tých strašných veciach sa vôbec nerozprávali, skôr sa o nich nechcú. Raz keď k tomu došlo a prezradil, že ich osud o pol roka rozdelí, keď pôjde na front. O vojne sa už úplne umlčali. Sú si už milý a milá, cítia to. Ich náklonnosť sa každým dňom upevňuje.
Lucia už iba kvôli nemu chodí deň čo deň do Paríža. Svoju prácu môže robiť i doma. Peter chce, aby ho namaľovala, no ona zo slušnosti odmieta. Peter docieli svoje a jej nie premení na áno. Stretnú sa celkom nerušene.
Na periférii Paríža, za predmestím Malakovom býva Lucia. Sú tu iba tri domy; celé okolie je bezpečné a nikto sem nechodí. Jej dom je jednoposchodový s malou záhradkou, ktorá je ešte pod snehom. Peter vošiel dnu. Odložil si kabát a chcel sa začať rozprávať s Luciou, no tento okamih, na ktorý obidvaja čakali bol taký omámujúci, že všetky svoje pripravené vety zabudli. Rozčarovanie priniesli až fotky, ktoré vytiahol. Takto si navzájom poukazovali fotografie z detstva a už nastalo to hrkútanie, ktoré býva medzi zaľúbenými. Lucia začala načrtávať jeho portrét. Nemohol priveľmi hýbať ústami, takže celý čas rozprávala ona. Zachádzala až do intímností svojej rodiny a sama sa nad tým čudovala. Rozprávala o sebeckosti mešťanov o matke a o sebe samej. Na chvíľku si oddýchla od maľovania. Už sa rozprávali obidvaja. Prišla téma, ktorú nikto nechcel, budúcnosť a hneď sa od nej odmlčali; až kým zbadali, že je už tma. Peter dychtivo vstal. Vedeli dobre, čo by sa mohlo teraz stať a nechceli to dovoliť. Išiel, nebránila mu. Už dva týždne nevedeli, čo sa deje. Vojna ich nezaujímala.
Starší brat sa vrátil na niekoľkodňovú dovolenku. Doma badal nepatrné zmeny. Zistil, že sa s Peterom niečo deje. On to videl, nebol s ním každý deň, ako jeho rodičia, videl to a bolo mu to čudné. Už nechcel byť jeho verným poslucháčom, prosíkať ho, aby mu vyrozprával svoje skúsenosti, čo s božským nadhľadom Filip rád povoľoval i odmietal. Otočil to. Filip sa začal zaujímať o neho. Rozlúštenie tejto metamorfózy sa mu ponúklo, keď sa vracal Montparnaským bulvárom. Videl ich, ako sa držia za ruky a ko miznú v šere noci. Tešil sa pre nich a chcel by zachrániť aspoň ich šťastie, keď sa jeho už pominulo.