Ondrej, jeho brat, ktorý bol týždeň za vrchvmi pri strýkovi, s kúdeľou tetke pomáhal a deti opatroval, nič nevedel o Maťovi. Maťo sa z bratom rozišiel bez akéhokoľvek rozhovoru. Išiel do kostola. Popoludní starého Horoňa prekvapí poštárka, ktorá mu na čudovanie nesie správu vyvolávajúce zmiešané pocity. Jeho brat, Jano, ktorý žil v Amerike, tam i zomrel. Zanechal mu dvesto dolárov (dolár bol vtedy 93 korún). Z nariekajúceho Horoňa sa razom stal najbohatší muž v dedine.
Prišla noc, ktorá bola taká tmavá, že človek človeku do vári nevidel. Maťo sa vracia z krčmi poriadne podnapitý. Po ceste domov stretáva neznámeho, s ktorým sa dá do reči. Neznámi hovorí o svojom bratovi, ktorý ho vyhnal z domu. Muž, milo autorom prezývaný i astrológ, nepredpovedá bratovi, lež jeho deťom nešťastie. Keď sa Maťo už blíži k svojej chalupe, neznámy poznamená, "Tu mi je Horoň, nevlastný brat". "Ten nemohúci blázon nevedel ani, že jeho slová zasiahli Maťove srdce uprostred ani žeravý, pálčivý blesk."
* Šiesta kapitola "Drevo spieva" je situovaná u Horoňovcov doma tesne pred vianociami. Maťo strúha šindle na strechu a starý Horoň je už z rána podnapitý. Čert chcel, aby sa opäť strhla debata medzi synom a otcom. Otec, teraz oslepený majetkom, už vôbec nepripúšťa svadbu s Magdou, načo mu Maťo vyčíta, čo spravil so strýkom, jeho nevlastným bratom, ktorého včera stretol. Kohúti sa zle rozišli. Maťo upokojoval mať a pevne vyhlásil termín svadby. Po sviatkoch. Starý Horoň išiel do lesa. Cestou stretol Kotryzovú, matku Magdy, ktorú riadne popichol svadbou Maťa, ale nie s Magdou. Tá hneď doma zahrnula svojimi rečami Magdu až do žialu. "Maťo nech mi už ani cez prah nekročí. A Gregora už z chalupy neodbíjaj", stará Kotryzová iba syčala.
Do dediny, v ktorej sa celý rok nieč nedeje, vkročil práve vtedy akýsi svetobežník zo Sliezska. Peniaze nepriniesol, iba svoj rozum. A tým chcel a aj založil pílu, na ktorú sa veľa ľudí poskladalo, medzi inými i starý Horoň s pätnástimi tisícmi, čo mu zo žranici vystalo.
* Posledná, siedma kapitola prvej časti "Vianočná" opisuje opäť iba túto "Krajinu naveky na hlad odsúdenú...". Opisuje čas, v ktorom ľudia na štrnásť dní zabúdajú, čo ich od Vianoc do Vianoc gniavy.
* Prvá kapitola druhej časti, "Srdce a opička na gumičke", sa zväčša odohráva na jarmoku v Čadci. Maťo sa tam vybral s jeho nastrúhaným šindlom a koňom Sivákom. Predal ho za štrnáť korún. Rozhodol sa, že by mal niečo za to kúpiť Magde, aby jej dokázal, že to s ňou myslí vážne. Prepadla ho zima a videl iba rum ako východisko. Teda sa v krčme pri riadnej diskusii napil.