Tak si získal Maťo pozornosť úradov a nevedel ani, ako sa za ním vytŕčajú zďaleka tykadlá, oblečené v rovnošate."
* Piata kapitola "Požehnaná medzi ženami" sa začína hádkou Maťa a Magdy, na tú istú a starú tému svadby. Magde pri tom vyhŕkna, že už mesiac nosí jeho dieťa, no nechce sa za neho vydať. Maťo navrhuje aspoň potrat, no to tiež nechce tiež počuť. "Uspokoj sa Magda. Pôjdeme na zápis. Dohovorím s mamou všetko. Neboj sa. A pôjdem dnes domov. Vyplač sa a bude ti veselšie. Dobrú noc."
Po odchode Maťa do izby vtrhen stará Kotryzula a na všetko sa vypytuje. Magda musí klamať. Klame, že tu bol Gregor a že od neho čaká dieťa. Stará ju aj tak bije, no keby vedela, že to je od Maťa, zabila by ju. Na druhý deň sa Maťo stretol so starou Kotryzovou a všetko jej vyrozprával po svojom a žiada ju o ruku jej dcéry. V Kotryzovej hlave sa zrodí fígeľ. Nechá Maťa čakať do nedeľa. Potom sa porozprávajú. V skutočnosti, ale chce už v sobotu aby Gregor s Magdou išli na ohlášky. Po príchode domov oklame Magdu, že Maťo ju už ani vidieť nechce.
* "Začiatok konca" je krátka "scénka" na fare, kde plne rozhodnutá Magda trvá na svadbe. Tri ohlášky chce skrátiť na jednu, čo odôvodní svojím stavom. Farár je znhusený, no privolí.
"A Magda už neľutuje, všetko je jasné: v srdci je žiari taký malý ohníček sladkých nocí, ktoré sa končia. Ale ten koniec je odporný a hnusný, bude asi piť pálenku a Magdu biť. Bude mať kamenné a surové srdce, bude sa nadýmať prázdnymi rečami, ktoré ju ponížia. Jedniné potreby bude mať: jedlo a posteľ. Posteľ, na ktorej zaplače každým rokom nové diaťa nevidomými očakmi, aby prispelo chudobe života a nezmyslu smrti."
* "Prvý pád". Je nedeľa. Maťo ide do kostola. Stojí celkom vzadu. Farár číta novinky: oznamy. Oznamuje, že Gregor a Magda chcú vstúpiť do stavu manželského. Maťo otrasený a s vedomím, že bol podvedený vytratí sa z kostola ako ovca z črieda a ide sa opiť. Keď už vie, že je dostatočne opitý ide za Magdou. Pristihne je práve pri tom ako varí obed. Začne na ňu revať, ona sa snaží vyhovárať na matku. Zbadá nôž v jeho ruke a začne kričať. Maťo ju schmatne a dvomi bodmi do hrude, tam kde srdce sídli, ukončí dva životy, ktoré tak miloval. "Miloval Magdu ju príliš opravdivo, než by ju mohol nechať ďalej žiť." Telo sa mu chvelo, no chcel ukončiť túto cestu. Tiež si vrazil nôž do tela.
Stará Kotryzová sa vracia z kostola. Otvorí dvere a nenachádza slov, až po chvíli zakričí. Pribehnú i ostatní, medzi nimi i stará Horoňkula. Dve telá celé zakrvavené boli na dlážke prehodené na sebe. Horoňkula bozkával synovi ruky, nehanbiac sa pred ľudmi ("Ešte mu aj ruky bozkáva, vrahvi. Pekného syna si vychovali!"). Pribehli sivé rovnošaty. Žena mŕtva, muž ešte dýcha.