Peter Jilemnický Víťazný pád

Peter Jilemnický
-------------------------------------------
Víťazný pád
-------------------------------------------

* Román venovaný, ako je uvedené na začiatku knihy, "RUŽI A KYSUCKÝM KOPANIČIAROM". Samostatne ale predstavuje patetickú paródiu sociálnej balady s rozmerom konkrétneho obrazu, do ktorého však svtupuje i širší horizont. Zo žánrevého stanoviska je iba predzvesť. Predzveť objímajúca dve skutočnosti: popíasnú a žitú.
* Obsahuje 24 kapitol rozdelených do troch častí. Na konci je epilóg nesúci názov "Vstup do diela", ktorý vysvetľuje celé dielo a chápanie autora; bibliografické poznámky; poznámky k jazykovej úprave. (Celkove sa rozpína na 199 strán.)
* Kniha bola spísaná roku 1926, vyšla ale v roku 1929 a predstavuje smer i začiatok umeleckého chápania Petra Jilemnickího .
* Dielo je zasadené do kysuckej dediny, do obdobia po vojne (1919), presnejšie niekedy ku začiatku októbra po Michalovi.

POSTAVY:
*Maťo - syn starého Mateja Horoňa, milenec Magdalény Kotryzulovej - opravdivo miluje Magdu, podvedome sa búri, bez presvedčenia vo vojne bojuje, má tvrdý základ, je silný, vytrvalý, no príliš spätý s krajiny, naplnený opravdivými citmi a hmatateľnou dušou
*Magdaléna Kotryzulová - Maťova i Gregorova milenka, dcéra starej Kotryzulovej - chvílu (mesiac) nosila jeho dieťa, ľahko sa dá oklamať, príliš spätá na matku, opravdivo miluje Maťa, no bojí sa osudu a rečí ľudí
*starý Matej Horoň - neustupčivý, tvrdohlavý, skúpy, urážlivý, nerozumný, zomrel vlastnou nedbalosťou, alkoholik
*stará Verona Horoňová - obetavá, spravodlivá, pravý príklad matky
*stará Kotryzulová - matka Magdy - vypočítavá a bezcitná, neodpúšťa Maťovi smrť dcéry, i keď vie, že to bolo i jej zavinenie
*Jano Horoň - mŕtvy brat starého Horoňa, ktorý mu zanechal 18 600,- sk.
*Ondriš - brat Maťa - príliš mladý aby mohol chápať "pády" svojej rodiny
*Gregor Padych - milenec Magdy, keď bol Maťo na vojne - slabej pamäti, nepamätal si ani narododenia, ani kedy otec zomrel a zanechal dlžoby


OBSAH:

* Prológ do diela či "nultá kapitola" má názov "Kysuce". Obsahuje goegrafické informácie o tejto dedinke. Obzvlášť sa tu vyzdvihuje jej charakter biedy ľudí ("Ich život je ťažký ako smútok Kristovej tváre na dvanástom zastavení."). No autor vyjadruje aj krásu tejto tichej idily. Takto teda aj vzniká v tomto "prológu" k dielu jeho názov. "Kysucká jar je víťazstvo. Kysucká jeseň - pád. Rok .. Víťazný pád".
* Názov prvej kapitoly prvej časti je príznačný.

"Román sa začína".
A v skutku. Autor nás vsádza do situácie po prvej svetovej vojne. Je október keď sa Maťo, syn starého Horoňa, chudobných pomerov, vracia domov k rodičom. Maťa privíta iba otec, matka je u susedy. Spýta sa na súrodencov a zistí, že sa skoro vôbec nič od jeho odchodu pred štyrmi rokmi nič nezmenilo. Zmenil sa iba on. Po privítaní matkou a večeri nemyslí na to, aby noc strávil u rodičov, lež sa vydáva za svojou milou zpred vojny, Magdou.
* Druhá kapitola, "O prázdnom Žarnove", sa odohráva na dvoch miestach. U Horoňovcoch doma (v posteli) a u Magdy Kotryzovej (taktiež v posteli).
Horoňovci diskutujú o tom, ako im ďaľšie chudobné hrdlo, Magda, do rodiny nevonia, ba ich zabije. Teda sú rozhodne proti láske Magdy a Maťa, skôr Maťovi chystajú Zuzku Pajonkovie.
Magda si v duši pred Maťom spytuje svedomie o svojej vernosti voči nemu a vie, že neni čisté. Maťo jej hovorí o vojne, keď sa ho spýta či verí vo vernosť. Odpovie taktrochu nejasne, ale vcelku záporne. Zovrie ho do náručia, no on si spomenie, že treba domov a nechá ju tam celú rozochvenú. Nasleduje diskusia s jej matkou. Roztrasená uspokojuje rozzúrenú matku, ktorá je taktiež proti tejto láske, že Maťo jej neodpustí, až sa dozvie, že mu bola neverná s Gregorom.
Noc a kapitola sa končí poznámkou autora "Maťo o ničom nevedel".
* Kapitola "Veľké rozhodnutie" sa odohráva v ráno po tejto noci. Na raňajky sa zídu Maťovi rodičia a on sám. Hneď sa strhne rozhovor, ktorý bol včera večer starým Horoňom dohovorený. Otcov hlavný argument voči Magde, "Chlapče, pamätaj, chudobní sme a ...", Maťovi nič nehovorí. Vojna zmenila celý jeho postoj k týmto veciam. Ďalší námet ženby s Zuzkou Pajonkovie je taktiež zavrhnutý. Zasiahne matka slovami: "Maťo, starý to dobre myslí. Keď nie Zuzka - iná sa nájde, ale Magda, vieš, iný k nej chodí, neverná ti bola". Raní ho to, no nástojí na sobáši s Magdou.
* "Zlý vietor" sa odohráva v krčme. V zadymenom, malom priestore sa zišlo dvanásť mužov. Vojaci, ktorí spomínajú na minulé dni. Pri ich speve ich preruší hundranie zaujatého. Príde Maťo, ktorý mu švihom zavrie ústa. Nevie, kto to je, ale vysvitne, že na vojne nebol. Maťo ho za jeho poznámky na svojich kamarátov vyhodí z krčmy. Neskôr vysvitne, že to bol Gregor, milenec Magdy, jeho sok.
* V poradí piata kapitola "Astrologická" sa odohráva v nedeľu. V nedeľu, ktorú celá dedina odrieka hriechy týždňa.
Maťo sa práve chystá do kostola, keďto vo dverách zbadá známu tvár.

Ondrej, jeho brat, ktorý bol týždeň za vrchvmi pri strýkovi, s kúdeľou tetke pomáhal a deti opatroval, nič nevedel o Maťovi. Maťo sa z bratom rozišiel bez akéhokoľvek rozhovoru. Išiel do kostola. Popoludní starého Horoňa prekvapí poštárka, ktorá mu na čudovanie nesie správu vyvolávajúce zmiešané pocity. Jeho brat, Jano, ktorý žil v Amerike, tam i zomrel. Zanechal mu dvesto dolárov (dolár bol vtedy 93 korún). Z nariekajúceho Horoňa sa razom stal najbohatší muž v dedine.
Prišla noc, ktorá bola taká tmavá, že človek človeku do vári nevidel. Maťo sa vracia z krčmi poriadne podnapitý. Po ceste domov stretáva neznámeho, s ktorým sa dá do reči. Neznámi hovorí o svojom bratovi, ktorý ho vyhnal z domu. Muž, milo autorom prezývaný i astrológ, nepredpovedá bratovi, lež jeho deťom nešťastie. Keď sa Maťo už blíži k svojej chalupe, neznámy poznamená, "Tu mi je Horoň, nevlastný brat". "Ten nemohúci blázon nevedel ani, že jeho slová zasiahli Maťove srdce uprostred ani žeravý, pálčivý blesk."
* Šiesta kapitola "Drevo spieva" je situovaná u Horoňovcov doma tesne pred vianociami. Maťo strúha šindle na strechu a starý Horoň je už z rána podnapitý. Čert chcel, aby sa opäť strhla debata medzi synom a otcom. Otec, teraz oslepený majetkom, už vôbec nepripúšťa svadbu s Magdou, načo mu Maťo vyčíta, čo spravil so strýkom, jeho nevlastným bratom, ktorého včera stretol. Kohúti sa zle rozišli. Maťo upokojoval mať a pevne vyhlásil termín svadby. Po sviatkoch. Starý Horoň išiel do lesa. Cestou stretol Kotryzovú, matku Magdy, ktorú riadne popichol svadbou Maťa, ale nie s Magdou. Tá hneď doma zahrnula svojimi rečami Magdu až do žialu. "Maťo nech mi už ani cez prah nekročí. A Gregora už z chalupy neodbíjaj", stará Kotryzová iba syčala.
Do dediny, v ktorej sa celý rok nieč nedeje, vkročil práve vtedy akýsi svetobežník zo Sliezska. Peniaze nepriniesol, iba svoj rozum. A tým chcel a aj založil pílu, na ktorú sa veľa ľudí poskladalo, medzi inými i starý Horoň s pätnástimi tisícmi, čo mu zo žranici vystalo.
* Posledná, siedma kapitola prvej časti "Vianočná" opisuje opäť iba túto "Krajinu naveky na hlad odsúdenú...". Opisuje čas, v ktorom ľudia na štrnásť dní zabúdajú, čo ich od Vianoc do Vianoc gniavy.
* Prvá kapitola druhej časti, "Srdce a opička na gumičke", sa zväčša odohráva na jarmoku v Čadci. Maťo sa tam vybral s jeho nastrúhaným šindlom a koňom Sivákom. Predal ho za štrnáť korún. Rozhodol sa, že by mal niečo za to kúpiť Magde, aby jej dokázal, že to s ňou myslí vážne. Prepadla ho zima a videl iba rum ako východisko. Teda sa v krčme pri riadnej diskusii napil.

Vonku z krčmi zistil, že do seba vydal, resp. dal šesťkrát viac ako na Magdu. I tak jej za tie dve koruny kúpil darček. Opičku na gumičke.
* Ďalšia kapitola "Láska bojuje so štvrtým prikázaním" priamo nadväzuje na príchod z jarmoku, keď mal Maťo ešte opicu. Prišiel na obed, no keď sa dozvedel, že otec je tam tiež prešla mu chuť. K večeri ale prišiel. Všetci pri stole boli ticho, no vovnútri boli otec a syn napätí. Situácia eskalovala na poznámku matky či ešte niekto bude jesť. Horoň podráždený karhal nejprv mať. Zamiešal sa Maťo. Horoň vybuchol. "Zabijem ťa, ty had, zabijem ťa!" S nožom v ruke sa vrhli do seba. Horoň Maťa nožom porezal na ruke, no ten ho v okamihu omráčil.
V noci šiel Maťo za Magdou, že jej dá darček. Po ceste stretol Gregora, ktorého vo svojom rozčúlení tiež omráčil a skotúľal z brehu dolu, k ceste. Priešiel k Magde, ktorá ho najprv nechcela pustiť, ale pustila. Dal jej darček a vyrozprával, čo sa dnes stalo. Magda vedela, že ich láska nemá šancu a požehnanie u ich rodičov a to sa mu stále snažila povedať. No Maťo stále nástojčí.
* "Staršný omyl" pojednáva o jedinej zmene, ktorá sa na Kysuciach deje. Je to, prívetive naznačená, svadba. Družbovia chodia po dedine a zavítajú aj do domu Horoňa. Volajú starého Horoňa a Maťa na svadbu Janka od Macka a Zuzky Pajonkovie. Je to celkovo prívetivé pre Maťa, takže príde. "Zas mám menej o jednu dievku z tývh, čo mi chystali."
Zvyšok kapitoly je venovaný tomuto strašnému omylu. Tento omyl je jediná chvíľa, v ktorej dedina zabúda na hlad a plne sa oddáva sýteniu, keďže tak chápu vínimočný deň. Zuzka a Janko sa lúčia od slobody a kovajú sa na tvrdú prácu, biedu a hlad.
* Ďalšia kapitola "Maťo padol do siete" je prevdepodobne už dávnejšie po svadbe, keďže Maťo obrába pole so Sivákom. Vyrušia ho dvaja čatári v rovnošatoch, ktorí sa naňho pýtajú. Povie im kto je. Čatári sa ho milo vypytujú od kedy je doma, kde bol a ako bolo na vojne. Vyrozpráva im pri tom, čo zažil v Rusku a čo to s Boľševikmi. Plnia si i povinnosť a karhajú ho za to, že sa zabudol prihlásiť. Milo sa rozídu.
"Na četníckej stanici večer zrodili sa dve veci:
1. Oznámenie Mateja Horoňa okresného úradu za nedodržanie povinnosti vojenského hlásenia.
2. Vedomie, že je treba venovať zvýšenú pozornosť človeku, ktorý je síce nepovedomý, neorganizovaný, ale nasiaknutý boľševickou morálkou, ktorá by mohla poškodiť dobrú povesť obyvateľov, uznávajúcich dosiaľ rozdiel: pán - sedliak.

Tak si získal Maťo pozornosť úradov a nevedel ani, ako sa za ním vytŕčajú zďaleka tykadlá, oblečené v rovnošate."
* Piata kapitola "Požehnaná medzi ženami" sa začína hádkou Maťa a Magdy, na tú istú a starú tému svadby. Magde pri tom vyhŕkna, že už mesiac nosí jeho dieťa, no nechce sa za neho vydať. Maťo navrhuje aspoň potrat, no to tiež nechce tiež počuť. "Uspokoj sa Magda. Pôjdeme na zápis. Dohovorím s mamou všetko. Neboj sa. A pôjdem dnes domov. Vyplač sa a bude ti veselšie. Dobrú noc."
Po odchode Maťa do izby vtrhen stará Kotryzula a na všetko sa vypytuje. Magda musí klamať. Klame, že tu bol Gregor a že od neho čaká dieťa. Stará ju aj tak bije, no keby vedela, že to je od Maťa, zabila by ju. Na druhý deň sa Maťo stretol so starou Kotryzovou a všetko jej vyrozprával po svojom a žiada ju o ruku jej dcéry. V Kotryzovej hlave sa zrodí fígeľ. Nechá Maťa čakať do nedeľa. Potom sa porozprávajú. V skutočnosti, ale chce už v sobotu aby Gregor s Magdou išli na ohlášky. Po príchode domov oklame Magdu, že Maťo ju už ani vidieť nechce.
* "Začiatok konca" je krátka "scénka" na fare, kde plne rozhodnutá Magda trvá na svadbe. Tri ohlášky chce skrátiť na jednu, čo odôvodní svojím stavom. Farár je znhusený, no privolí.
"A Magda už neľutuje, všetko je jasné: v srdci je žiari taký malý ohníček sladkých nocí, ktoré sa končia. Ale ten koniec je odporný a hnusný, bude asi piť pálenku a Magdu biť. Bude mať kamenné a surové srdce, bude sa nadýmať prázdnymi rečami, ktoré ju ponížia. Jedniné potreby bude mať: jedlo a posteľ. Posteľ, na ktorej zaplače každým rokom nové diaťa nevidomými očakmi, aby prispelo chudobe života a nezmyslu smrti."
* "Prvý pád". Je nedeľa. Maťo ide do kostola. Stojí celkom vzadu. Farár číta novinky: oznamy. Oznamuje, že Gregor a Magda chcú vstúpiť do stavu manželského. Maťo otrasený a s vedomím, že bol podvedený vytratí sa z kostola ako ovca z črieda a ide sa opiť. Keď už vie, že je dostatočne opitý ide za Magdou. Pristihne je práve pri tom ako varí obed. Začne na ňu revať, ona sa snaží vyhovárať na matku. Zbadá nôž v jeho ruke a začne kričať. Maťo ju schmatne a dvomi bodmi do hrude, tam kde srdce sídli, ukončí dva životy, ktoré tak miloval. "Miloval Magdu ju príliš opravdivo, než by ju mohol nechať ďalej žiť." Telo sa mu chvelo, no chcel ukončiť túto cestu. Tiež si vrazil nôž do tela.
Stará Kotryzová sa vracia z kostola. Otvorí dvere a nenachádza slov, až po chvíli zakričí. Pribehnú i ostatní, medzi nimi i stará Horoňkula. Dve telá celé zakrvavené boli na dlážke prehodené na sebe. Horoňkula bozkával synovi ruky, nehanbiac sa pred ľudmi ("Ešte mu aj ruky bozkáva, vrahvi. Pekného syna si vychovali!"). Pribehli sivé rovnošaty. Žena mŕtva, muž ešte dýcha.

Poslali pre lekára.
Pri dverách tejto tragédie sa zastavil i Gregor a vyzdychol: "Tak mi to zbabral. Mám po svadbe. Čert, ten Maťo!"
* Posledná kapitola druhej časti "Zrútenie zlatého božstva" je vskutku zrútenie vštkého bohatsva sedliakov. Maťa previezli do trenčianskej nemocnice. Stále sa o ňom hovorí ako o vrahovi. Nikto nevie o okolnostiach, ktoré ho k tomu priviedli. Iba stará Verona Horoňová sa modlí za jeho uzdravenie. Neni isté, či prežije. Ak, tak ho čaká súd, inak bude iba titulnou stránkou novín.
Po čase sa o Maťovi prestáva hovoriť a to kvôli ďalšiemu nešťastiu. Luhár a zlodej, ktorý chcel založiť novú pílu a predstieral objednávky so všetkými peniazmi, ktoré vybral utiekol. Nechal tu svojho poradcu, ktorého zbili do krvi. Profitoval iba krčmár. Pilo sa vždy a viac. V tej noci sa na dverách chlieva obesil sedliak Ščúr.
Nešťastie, okrem straty 15 tisíc, zavítalo u Horoňa. Starý napitý Horoň, keď išiel spať pomýlil si izby a išiel medzi seno. Zapálil cigaru i seno. Zhorel s ním i bláznivý Michal, jeho nevlastný brat. "V snehu narieka trasúca sa Horoňka a malý Ondro, ktorý nechápal nič okrem toho, že tu stojí v plači a v košeli a že sa musí niečo stať, aby ten mráz tak nepálil ..."
* "O tom, čo je šťastie". Celá táto úvodná kapitola tretej čas sa odohráva vo väzenskej nemocnici po Maťovom "prvom páde" v jeden februárový deň. Jeho stav sa stabilizoval a zdá sa, že úplne vyudravie. Na izbe leží spolu s jedným ďalším vrahom, ktorý zabil svoju milenku a odrezal jej prsia. Spoluležiaci začne diskusiu, keďže sa majú o čom rozprávať. Ženy. "Pliaga." Všetko sa točí okolo šťastia.
Maťovi príde list od matky, v ktorom je všetko opísané, čo sa jej prihodilo. Jeho spoluležiaci si myslí, že ho niekto karhá, no potom, čo Maťo nazbiera sily a povie mu obsah, zmĺkne.
"Otec zdedil po bratovi z Ameriky peniaze. Požičal ich nejakému podliakovi a ten s nimi zutekal. Pre tie peniaze mi bránili, aby som si vzal za ženu svoju milú. Pre tie peniaze som zabíjal. A tie peniaze zabili otca aj strýka a spálili chalupu ..."
* Druhá kapitola "Zelený účes jari a rozsudok" je súd. Celý bledý tam Maťo čaká na rozsudok. Nepočúval ani obhajobu. Videl iba dve východiská : povraz a doživotie. Obe sa mu zdali primerané za svoj čin, no prvé by privítal skôr. Porota oboznámená všetkými detailami prípadu, i o liste, sa rozhodla, že naňho uvalí dvojmesačný trest odnatia slobody, pričom čaš, strávený vo väzenskej nemocnici, sa tiež započítava do trestu. Maťo ležal v nemocnici práve dva a pol mesiaca.
Teda išiel domov. Vlakom do Čadce.

Z Čadce domov.
* Kapitola "Oráči" je po príchode domov. Ako prvé sa prišiel pozrieť na svoj bývalý dom. Premýšľal. Ak by bol pri tom, zažil by svoj "druhý pád". Matka bola ťažko chorá a ležala na cudzích perinách. Ondro išiel do služby sa živiť. Dve kravy a kôň, čo sa zachránili, boli tiež u cudzieho v maštali. Maťo sa rozhodol všetko vybudovať od znova. Zorať, zasiať, vystavať dom, predať koňa. Predal aj kúsok pozemku aby mal na prenájom u Dejčíka, drotára.
* "Škvrna". Znovuzrodený Maťo už pracoval ako včela a všetkému sa podúčal nanovo. Väčšina z dediny na neho zabudla, no škvrna krvi sa nedala zmazať. Aspoň nie pre neho, matku a pre starú Kotryzovú. Tú i stretol a bolelo ho to. Opäť mal sklonok k samovražde, no asi by ho opäť uzdravili. Nechal toho. Domov prišiel večer. Na stole ležala listina. Otvriť ju nechcel. Išiel spať.
* Piata kapitola "Dlhý úvod k pokute" sa odohráva v ráno. Maťo si prečítal listinu. Pozývajú ho na okresný súd. Je to dlhá cesta a celú musí prejsť pešo. Po príchode ho hneď príjimu. Ako názov hovorí úvod k pokute je dlhý a odôvodnený mnohými dôkazmi o tom, že je ovplyvnený boľševikmi a že ovplyvňuje i svoje okolie. Maťo si spomína na mužoch v rovnošatoch a na četnícku čiapku v krčme. Pokuta je dvadsať korún za neprihlásenie sa k vojsku po príchode domov. Samozrejme nemá Maťo toľko penazí a odloží sa to na predvolanie na notársky úrad. Domov ide už vlakom. Tu stretáva i známych zo svojej dediny a počúva ich rozhovor. Bavia sa o ľudoch, ktorý sú odhodlaní ísť za novou zemou do Ruska. Do rozhovoru zapletú i Maťa, no ten mlčí.
* "Nakratšia". Táto kapitola je iba konštatovanie prežitých situácie a zobrazenie plánov do budúcnosti. Hovorí sa o prežitom "páde", o výstavbe novej chalupy a o drine, ktorá je s tým spätá.
"Maťo bol prestúpeným týmto pučanm a majúc toľko sily ako najslávnejší boh, nejako neváhal dať sa do boja so všetkým, čo mu stojí v tvrdej a nepriamej ceste. Tým si zaisťoval víťazstvo."
* "O rukách a o nádeji". Kapitola sa začína dohováraním tesárov a murárov na stavbu Maťovho domu. Na prípravu zostáva ešte štrnásť dní, ktoré sa využívajú naplno. Navliekol všetko drevo a kamene. Stavba sa začala a radostne pokračovala. "A nádej voňala ani zrelý rozmajrín."
* "Posledný úder a pád". Dielo rástlo. Píly a sekery hrýzli sa do hrád. I úroda sľubovala sa byť dostatočná za túto drinu. Tesári stále diskutujú len o tom Rusku. "Vraj aj Mackovčiak od nás sa k ním pripísal", hovorili. Úrodná tam možno je zem, no predsa len ani jeden z nich by neopustil Kysuce.

Maťo išiel majstrom pre pálenku, keď sa strhli mračná. Pri ceste späť ešte nepršalo, no ale ako vystúpil na vŕšok začal padať ľad. Lialo celé tri dni hustého dažďa. Povalilo celú úrodu, hrady i dom. Nešťastie sa ukončilo povodňou z riek Černiak a Kysuca. Toto bol Maťov posledný pád.
* Posledná deviata kapitola poslednej tretej časti "Román sa končí (a predsa ešte vždy sa len začína)" je po tomto "páde". Slnko už vysušilo všetku povodeň. Každý sedliak znova vyšiel na pole, aby vlastnými očami videl tú pohromu a plný novej nádej aby opäť rozbrázdil živel zem a prinútil ho k úrode. Maťo nebol na tom inak. Urobil, čo sa dalo, mohol už iba čakať. Išiel pracovať do píly, aby čas čakaním nepremárnil. Tu sa veľa zhováral i s Mackovčiakom. Rusko ho jednako lákalo, no "ale potom zas akosi pri srdci pichlo, myslí si: Veď tých rúk škoda by bolo, tých, čo sa zodrali na kameni Kysúc, aby .. iný sial...
Zostáva doma pri Kysuciach a čaká na svoj osud, tu, doma pri zemi svojich predkov. "Zohýna sa Maťo, drobí hrudku, mazná sa so zemou, a prsty tak.. nevdojak.. hladkajú, parom ho vie.. Hovoriť by chcel, akúsi clivosť vyplakať za všetko, čo bolo, umodlikať to, čo ešte len bude, on, bičovaný, bitý, padajúci, znova vstávajúcim, s doráňaným srdcom, a predsa víťaziaci, zakričať by chcel do celého sveta čosi.. sám nevie čo: nad záhon sa zohýna, hrudky drobí, hladká a maznása s nimi, a potom už dosť, nad záhon sa vztýči, krvavý západ oveľa prevýši a nad tichou zemou zatína päsť."
"Ty .. roď!".