Dej:
Román Živý bič rozdelil Milo Urban do dvoch častí nazvaných Stratené ruky a Adam Hlavaj. Stratené ruky čitateľa uvádzajú do dediny Ráztoky, ktoré sú „pánu Bohu za chrbtom“/1 a preto, napriek tomu že svetom otriasa prvá svetová vojna, ich život zostáva po dlhý čas nezmenený. Vojnu vnímajú ako čosi vzdialené, niečo, čo sa ich dotýka len nepriamo. Až návraty vo vojne ranených synov otvárajú Ráztočanom oči. Najprv je to len prestrelená ruka Vojtecha Komára, ale keď domov prichádza Ondrej Koreň, bez pravej ruky a navyše nemý, začínajú aj Ráztoky poznávať hrôzy a dôsledky vojny bezprostredne. V ľuďoch tieto zážitky vyvolávajú hnev, najviac Ondrejove trápenie pobúri Ilčíčku, vdovu, ktorej syna Štefana majú tiež v najbližšom čase zobrať na vojnu. Svoj hnev si vybúri pri stretnutí s notárom Okolickým, ktorý ju nazve buričkou. Ona sa mu oplatí „vymenovaním“ za zloducha. Toto Ilčíčkino konanie povzbudí hlavne Štefana. Na vojnu ísť nechce, a tak naplánuje s priateľmi útek do Piľska, kopca týčiaceho sa nad dedinou. Tento plán však prekazí práve Ilčíčka, ktorej sa Štefan predsa len ide spýtať na dovolenie. Napriek vlastnej zlosti a nechápaniu vojny, radšej pošle Štefana do armády, ako by sa mal stať krivoprísažníkom a čeliť nebezpečenstvu odhalenia žandármi.
Po dedine sa začínajú šíriť chýry o tehotenstve Evy Hlavajovej, ktorej muž Adam je na fronte už tak dlho, že nie sú nijaké pochybnosti o tom, že otcom dieťaťa je niekto iný. To, že je to práve notár Okolický, však vie len Eva. Výmenou za jej mlčanie má byť návrat jej muža Adama z vojny, za ktorý u Okolického tvrdo bojuje. Mladá Krista Dominová sa nenechá vojnou vyrušovať a ide si za splnením svojho sna, opustením Ráztok, odchodom do mesta. Preto sa začína schádzať so žandárskym kapitánom Angyalom. Keď ju však ten chce pobozkať ujde a nechce o ňom ani počuť. A on sa tiež druhýkrát nechať potupiť nemieni.
Vojna nedá Ráztočanom pokoj a zasahuje už aj priamo do ich životov a to prostredníctvom rekvirácií. Ich hlavnou postavou je Jano Kúrňava, ktorý richtárovi a notárovi pri nich čo najúslužnejšie a najlepšie pomáha. Všetci ľudia odovzdajú svoj dobytok, až na Kramára. Ten sa vrchnosti vzoprie a odmietne ich vpustiť do svojej stajne, čo prizerajúcim sa dedinčanom dodá odvahu a Kramárov dvor sa stane miestom, kde si svoju zlosť vykričia všetci Ráztočania. Za svoje „buričstvo“ je však Kramár odsúdený. Kúrňava na Okolického popud krivo obviní aj Ilčíčku, nakoniec sa jej ale obaja zľaknú.