Žila jedine svojmu synčekovi Adamovi.“/65 a ich neochota pomôcť „Čo doniesla domov, bolo ohundrané hundraním sedmorakým.“/66 Svojim momentálnym problémom však nepripisuje až takú váhu, oveľa dôležitejší je pre ňu Adam. Jej vzťah k nemu sa prejavuje aj tu. Zlomyseľné chýry šíriace sa po dedine v nej zasievajú pochybnosti, ktoré ju začínajú trápiť. „Adam vraj, čujúc čo sa s Evou stalo, nechce už ani prísť domov. .. Chýr, hoci mu neverila, zronil Evu veľmi. Pripomenul jej všetky možnosti, lomcujúce kdesi za hranicami vedomia.“/67 Adam jej nakoniec i prestane písať, čo jej na trápení len pridáva „Ušlo už niekoľko týždňov a Eva nedostala od Adama ani riadka. Dalo sa to, pravda, vysvetľovať všelijako, no práve tá neistota ničila Evu. Možno, že padol, možno ho zajali, alebo sa naozaj nahneval i nechce jej už písať. To posledné trápilo Evu najviac a tak hrozne, že celé noci nespávala.“/68
Tak ako väčšina postáv v Živom biči, aj Hlavajová podstupuje zmenu svetonázoru, aj keď v jej prípade ide skôr takmer výlučne o zmenu pohľadu na autority. Po zneužití Okolickým, prichádza na negatívne stránky vrchnosti. Okolický jej svojím správaním najmä dokázal, že nie je na vyššom stupni morálne rebríčka, bolo to pudové a zákerné správanie, preto k nemu už nie je ochotná naďalej prechovávať slepú úctu. „Okolický pozrel nepokojne na ňu, no zbadal hneď, že je to už nie Eva Hlavajová z Ráztok, hanblivá dedinčanka, ktorá na svojho predstaveného hľadí ako na nadprirodzeného tvora a každé jeho slovo pokladá za sväté.“/69

Krista Dominová - Je asi jediným šťastným obyvateľom Ráztok. Keďže je jedináčik, rodičia sa o ňu starali, podobne ako Ilčíčka o Štefana, a snažili sa zabrániť akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom. Preto Krista vojnu neprežíva a zdesenie ostatných nechápe. „Chmáry visiace nad svetom nevedeli ju znepokojiť. Vojna a všetko, čo s ňou súviselo, bolo jej ľahostajné. Vedela len, aký je život rozkošný, ako slnko hreje“/70
Jej výzor ju nepredurčoval na prácu na poli či kdekoľvek inde, nebola typickou sedliačkou. „Krista Dominová nebola stvorená pre robotu. Ruky mala jemné, kožu mäkkú, celú telesnú sústavu akúsi útlejšiu ...“/71 Navyše neuveriteľne priťahovala mužov, veď jediný, kto jej odolal bol urazený Ondrej Koreň. A ona si toho bola prirodzene vedomá.



Jej najväčšou túžbou sa stalo odísť z Ráztok „do sveta“ , teda do mesta, medzi vyššiu spoločnosť. „Dlho verila Krista Dominová, že ju Lányi z Ráztok odvedie, a dlho sa tešila, že to zlé nechápavé poleno nebude jej už ležať v ceste“/72 Keď vyjde najavo, že Lányiho reči o meste boli prázdne, že ju podviedol, preberá sa zo svojho sveta snov.