Aj ona zisťuje, že sa nemôže nechať slepo unášať životom, že so svojim osudom musí niečo robiť sama. „Krista videla, ako padajú jej plány, ako sa rúca vybájený svet do prachu. .. Cítila, že je zatiahnutá do veľkej reťaze života .. Smiech bolo treba odložiť nabok, bo tu nebolo kedy smiať sa, Tu sa treba bolo hrýzť a urvať si svoj diel bytia.“/73
Stáva sa zatrpknutou, jej neskonalý optimizmus strieda reálny, až pesimistický pohľad na svet. „Jediná túžba lomcovala ňou: odplatiť, hocijakým spôsobom odplatiť svoju urážku...“/74

kaplán Létay – „.. bol odchovancom mesta a škôl, ktoré v každej vete prízvukovali národnosť, aristokrat celým svojím založením“/75 Je typickým predstaviteľom uhorskej šľachty, ktorá sama seba považovala za vrchol človečenstva. Sedliakov má len za spodinu, odmieta ich akceptovať ako rovnocenných. „Videl sedliakov, tých čajsi podriadených ľudí, a ani mu na um neprišlo, že by aj oni mohli mať dajaké práva, alebo čosi právam podobné“/76
Považuje za svoju povinnosť „vychovávať“ sedliakov prostredníctvom svojich kázní, zneužíva teda svoje postavenie a povolanie na účelovú propagandu v prospech vrchnosti a vojny. „ „Dajte cisárovi, čo je cisárovo a bohu čo je božie“ hrmel z kazateľnice “/77

Kúrňava - ráztocký boženík. „Jano Kúrňava, chlap, ktorý na jednu nohu chrámal, ale bol pritom živý ako vreteno, .. tvár mal pošinutú doľava, preto vraj, lebo hneď pri stvorení mu pánboh jednu zavesil“78 Už vďaka svojmu vzhľadu nebol v Ráztokách veľmi vážený. Jeho svetonázor zodpovedal svetonázoru šľachte vyhovujúceho sedliaka. „Nevedel si predstaviť, ako sa možno vzoprieť vrchnosti.“79 Práve preto sa stáva ochotným a veľmi iniciatívnym pomocníkom pri rekviráciách, v ktorých nevidí nič zlé, pokladá ich za nevyhnutné zlo, čím si ľudí proti sebe nevyhnutne poštve. Potom ako ho Kramár zosmiešni zatrpkne a nemyslí na nič iné len na pomstu. Jeho pätolizačstvo mu v tomto prípade pomáha dosiahnuť cieľ. Zhoršuje však vzťah s okolím. „Kúrňava bol človek pomstivý. Ako pes si zapamätal každého, kto mu zle robil. Odplácal sa, ako vedel; často ukrutným spôsobom. Čoskoro stal sa z neho nenávidený udavač...Raz ho chytili...a zbili na posmech.. Šušlal odvtedy, ale udávať neprestával. Dával ešte lepší pozor, nespiac takmer pre žravú nenávisť.“/80 Spočiatku je teda jednoznačne negatívnou postavou, spočiatku z nevedomosti a naivity, neskôr pomstychtivosti. Hlavaja zas udá z čisto zištných príčin, keďže krčmár Áron mu chce zobrať dom ako splátku dlhu, ktorý si uňho vytvoril vďaka svojej láske k alkoholu.