„Rozčertený dav, raz strhnutý vášňou borenia, prestal rozoznávať škodlivé od užitočného: rady boli hrachom na stenu, múdre slovo vzbudilo skôr hnev ako uznanie. No v tej trme-vrme nebolo kedy ani rozmýšľať na vhodnosťou spôsobov“/88 Opäť sa k slovu dostala živelnosť, ktorá v ľuďoch odhalila nepoznané stránky. Ráztoky však nevystupujú len vo vzťahu k vrchnosti. Vzťahy medzi ľuďmi sú poznačené typickou chorobou slovenskej dediny – ohováraním. To sa samozrejme prejavuje hlavne v prípade Evy Hlavajovej. „Na Evu Hlavajovú upreli sa pohľady celých Ráztok. .. Kde mohli, dávali cítiť, že oni nie sú takí, ba ani nemôžu byť takými. Bol to súd Ráztok“/89 Ešte výraznejšie je tu cítiť pokrytectvo a zvrátenú predstavu o morálke, ktorú niektorí Ráztočania mali. Mysleli si, že pokiaľ sa dištancujú od „hriešnice“ Hlavajovej a poprípade jej budú robiť ešte väčšie príkoria učinia morálke zadosť a dokážu, že oni sú bezúhonní. A tí, ktorí ňou pohŕdali najviac, bezúhonní rozhodne neboli. „Opovrhovali ňou farizejské baby, ktoré za svetla mrvili ruženec a za tmy smilnili s pastiermi poza humná.“/90

Problémy a konflikty

Prvá svetová vojna a jej sociálne a psychologické dôsledky v prostredí slovenskej dediny
Podľa kritík je Živý bič naším najvýznamnejším vojnovým románom. A to aj napriek tomu, že vojna ako taká je v ňom zobrazená len okrajovo, azda len v opise návratu Hlavaja z vojny prostredníctvom jeho spomienok. Sila Živého biča však nespočíva v živých a plastických obrazoch krviprelievania, Urban nič také nemohol ako desaťročný zažiť, ale vo veľmi realisticky vykreslenom zásahu vojny do života obyčajných ľudí za frontom. Urbanovi v povojnovej tvorbe jeho súčasníkov prekážala prílišná jednostrannosť, zameranie sa na frontové a vojnové zážitky a to hlavne z pohľadu vojakov vojnou priamo postihnutých. On žiadne vojnové skúsenosti vo svojom veku nadobudnúť nemohol, veľmi dobre si však pamätal na všetko to čo sa odohrávalo na dedinách počas vojny. Rozhodol sa zachytiť aj túto stránku vojny, dôraz však kládol na zachytenie komplexnosti vzťahov a udalostí, ktoré vojna vyvolala. Jeho cieľom bolo vytvoriť psychologickú sondu prostredia, do ktorého vojna nepriamo zasahuje, a zachytiť akciu i reakciu. Vojna ako taká sa síce ľudí na vidieku dotkla len nepriamo, vyvolala však veľké množstvo problémov, ktoré pre nich boli veľmi konkrétne. Či už to bol nedostatok potravín, rekvirácie, alebo odchody zdravých mužov na front a návraty zmrzačených obetí ako Ondrej Koreň. V Živom biči tieto dôsledky nie sú dôležité sami osebe, ale hlavne ako pozadie a dôvody pre reakcie jednotlivých postáv.