Rekvirácie majú na oboch stranách zástupcu z dedinského prostredia. Kramár a Kúrňava reagujú diametrálne odlišným spôsobom, obaja však na jednu a tú istú udalosť. U Ilčíčky budí všeobecný nedostatok a zlé životné podmienky polohu buričky, regrútovanie a následný strach o syna polohu matky. Vojna teda pôsobí vnútorný rozpor postáv, formuje ich charakter a dáva mu priestor na voľné prejavenie sa. Zároveň do ľudí vštepuje zárodky hnevu, ktorý neskôr vyústi do vzbury. Urban teda viditeľne do popredia kladie vnútorné prežívanie ľudí. Ich odpoveď na podnety z okolia zasa napomáha komplexnosti zobrazeného celku, takto totiž dochádza k obojstrannému ovplyvňovaniu na osi človek – spoločnosť a spoločnosť - človek. Takisto tragika vojnového konfliktu a jeho hlbokých dôsledkov je vykresľovaná hlavne prostredníctvom tragiky jednotlivých postáv, ako Štefanovej, Ilčíčkinej či Evinej smrti. Vojna je však v Živom biči chápaná aj ako veľký morálny problém. Všetko spomínané negatíva sa diali v mene vyššej moci, ktorá sa ľuďom nikdy nesnažila pomôcť a skúša im podsúvať presvedčenie, že sa dejú v mene dobra. Že v mene dobra je aj tavenie svätených kostolných zvonov na kanóny, alebo zabíjanie. V ľuďoch teda zákonite vzniká morálny rozpor medzi tým čomu verili dovtedy a novým poriadkom. Medzi dvoma pravdami, ktoré nedajú spávať Štefanovi Ilčíkovi. Počas vojny sa zároveň veľmi často zvykne útočiť na vlastenectvo, ktoré, samo osebe a v prijateľných medziach, je viac pozitívnym ako negatívnym citom. V mene vlastenectva sú však ľudia schopný vyžadovať čokoľvek, i pošliapavanie a prevracanie normálnych a prirodzených ľudských hodnôt či potrieb. Trefne to vystihol notár Okolický pri rozhovore s Kúrňavom: „Keď ide o vlasť, nesmie jestvovať nijaké priateľstvo, nijaké susedstvo, ba čo viac, ešte i otec svojho syna musí vyzradiť“+186


Navyše, čím silnejšia je dezilúzia a neistota, alebo čím väčšie sú prežívané ťažkosti, tým viac ľudí sa dostáva k alkoholizmu, v ktorom nachádzajú svoju poslednú nádej. A čím viac rastie vedomie možnej blízkej smrti, ľudia sa snažia užiť si za ten krátky čas všetko, čo by normálne mohli i za niekoľko rokov. „Z rovnováhy vysotená duša prehadzovala sa z krajnosti do krajnosti. Práve tak vrúcne sa vedeli modliť, ako úprimne hrešili. .