Boli takí, ktorí sa vrhli na modlitby ako psi na kosti, ale mnohých schytila túžba žiť a vyžiť sa prv než by prišla katastrofa: niektorí začali piť, iní sa oddávali pohlavným rozkošiam, ako a s kým sa kde dalo.“/91

Boj za slobodu
Pre Urbana je vzbura a boj za znovunadobudnutie slobody úplne prirodzeným a nevyhnutným dôsledkom akéhokoľvek útlaku, tak ako o tom premýšľa Štefan Ilčík vo svojej cele po zabití Rónu. Takisto ako sa bránil pred Rónom, bol by sa bránil pred čímkoľvek iným, jeho akt vzbury z jeho pohľadu nepôsobí nijak výnimočne. Je teda jasné, že Ráztoky sa k svojmu pošľapávaniu vrchnosťou skôr či neskôr musia postaviť rovnaki.
Dedina už od úvodu knihy zažíva represálie zo strany Rakúsko-Uhorskej monarchie. Kramár je zatknutý za „urážku kráľa“, celé Ráztoky trpia rekviráciami a dôsledkami vojny. Štát ich prostredníctvom Okolického a žandárov núti vzdať sa vlastného majetku, prípadne odísť bojovať v mene „vlasti“ a vzdať sa svojich najbližších. Tak ako Kramár, aj akýkoľvek iný nespokojenec sa môže veľmi rýchlo dostať do väzenia, Ilčíčka si túto pravdu okúsila na vlastnej koži. V týchto podmienkach je samozrejmé, že ľudia začnú túžiť po dni, kedy sa vrchnosti definitívna zbavia. Ich prebúdzanie k činu je postupné, stojí Ilčíčku a Hlavaja veľa slov i energie, nakoniec sa ale Hlavaj za všetkých môže zasmiať smiechom človeka, ktorý „.. dosiahol to, čo mu od vekov náležalo: slobodu!“/92
To, že sa Ráztočanom ich boj podarí doviesť až do víťazného konca robí Živý bič v slovenskej literatúre výnimočným a originálnym. Na rozdiel od Timraviných Hrdinov tu nie je sloboda len vybásneným ideálom, ktorý sa nikdy nepodarí dosiahnuť, ale od začiatku do konca sa chápe ako prirodzená potreba a právo, ktoré musí byť skôr či neskôr naplnené a v závere sa naozaj stáva realitou. Napriek tomu, že Živý bič sa problematike boja za národnostnú slobodu navonok vyhýba, nemohol ju, ako veľmi výraznú a dôležitú súčasť našich dejín, obísť úplne. Symbolika 27. októbra 1918, ako dňa, keď sa k slobode dostali nielen Ráztočania ale aj všetci Slováci, je zrejmá. Ráztoky síce ani netušia, aký významný je tento deň, nevedia, že už nežijú v Rakúsko-Uhorsku, ale novovytvorenej ČSR, zbavili sa ale svojich problémov a nenávidenej vrchnosti a to je pre nich dostatočne dôležité víťazstvo. Ak sú však Ráztočania symbolom celého ľudu, Ráztoky by mohli byť chápané ako symbol pre Slovensko, ktoré sa v tento deň zbavilo prízraku Rakúsko-Uhorskej monarchie a maďarizácie. Slováci získavajú slobodu a demokratický systém vládnutia.









Zneužívanie náboženstva
Kresťanstvo, aj keď to zrejme nebolo jeho pôvodným poslaním, sa v priebehu dejín vyvinulo na veľmi efektívny nástroj udržiavania moci. Predstava, že pozemský život je len predohrou večného života, ktorého kvalita je nepriamo úmerná kvalite toho prvého, oslabovala nespokojnosť nevoľníkov či poddaných.