Bol by sa z Ráztok aj vzdialil, ale akýsi zvierací neodôvodnený vzdor ho nepustil, hoci cítil, ako zradná sieť spletená zo sedliackych tiel, rastie, blíži sa k nemu, aby ho prichlopila.“/107
Tieto metaforické pomenovania je ďalej možné rozdeliť na tri navzájom komplementárne časti. V prvej autor pomenuje určitý duševný stav, napríklad Okolického neisté víťazstvo, priamo („.. pravda navonok zvíťazil.“), potom sa k slovu dostáva obraznosť a prenesené pomenovanie skutočnosti („ .. víťazstvo netvora ...“). Nakoniec sú obe formy zhrnuté v jednej vete, v ktorej vedľa seba stoja priame („neodvôvodnený vzdor“) aj metaforické pomenovania („zradná sieť spletená zo sedliackych tiel“).

Vzhľadom na pomerne výraznú prítomnosť lyrizačných prvkov sú súčasťou umeleckých prostriedkov použitých v románe aj symboly. Stratené ruky, názov prvej časti knihy, majú ako symbol viacero možností vysvetlenia. Môžu symbolizovať bezmocnosť ľudí, ich neschopnosť zastaviť štátnu mašinériu a vojnu. Takisto sa za týmito dvoma slovami môže ukrývať absencia reálnych mužských rúk, ktoré by mali pomáhať na poliach. Keďže však boli odvedení, nemôžu. Symbolom sú aj mená Hlavajovcov, Adam a Eva, naznačujú osudovosť tejto lásky, ich predurčenosť jeden pre druhého a nerozlučnosť. Eva ani po dlhom odlúčení, všetkom čo si musela prežiť a napriek tomu že čakala dieťa s iným mužom, neprestala Adama ľúbiť a čakať naňho. Podľa spoločenských merítok sa zároveň obaja dopustili hriechu. Adam tým, že zbehol z vojny, Eva nemanželským dieťaťom a v dôsledku toho obaja prežívajú svoje „vyhnanie z raja“ – Eva je „vyhnaná“, izolovaná od spoločnosti a Adam je kvôli prenasledovaniu žandármi nútený opustiť Ráztoky, jemu najmilšie miesto. Symbolicky pôsobí aj pomenovanie neživého zvona „Ondreja“, ktorý sa volá rovnako ako prvá obeť vojny, ktorá Ráztočanom otvára oči, Ondrej Koreň. „Ondrej“ – zvon sa neskôr takisto stáva obeťou vojny a rovnako ako príchod mladého Koreňa aj jeho strata zasahuje ľudí veľmi hlboko, zasieva v nich zárodky ďalšej nenávisti a hnevu a tým vlastne urýchľuje ich cestu k slobode. Po kompozičnej stránke je Živý bič rozdelený na dve časti nazvané Stratené ruky a Adam Hlavaj. Každá z nich zasa na dvadsaťštyri kapitol. V Stratených rukách Urban vykresľuje osudy jednotlivých postáv - Ilčíčky, Evy Hlavajovej, Štefana Ilčíka, Kristy Dominovej. Jednotlivé kapitoly na seba obsahovo takmer nenaväzujú, často majú samostatné vyústenie, nezávislé na od románového celku. Práve vďaka tejto svojej črte je Živý bič niektorými kritikmi pokladaný viac za súbor noviel ako za román.
Antitéza je jeden z Urbanových najčastejšie používaných umeleckých prostriedkov a používa ju nielen v texte samotnom, ale aj pri výbere dejových vyústení pre jednotlivé kapitoly a hlavne pri ich radení.