Čo-to je možné dedukovať s pasáže opisujúcej Adamov návrat: „Jediným kladom hnusnej svetovej ruvačky bolo, že vojaci začali nachodiť sami seba, svoje stratené ruky, začali cítiť svoju osobitnosť, svoje ja a prestávali sa spoliehať na nadprirodzené sily.“/5 „Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj. Majúc krvi a svinstva až po krk a prestanúc sa spoliehať na okolnosti a osud, zobral sa a istej tmavej noci ufrkol“/6 Adam teda najprv patril k ľuďom, ktorým náboženstvo dávalo dostatočnú odpoveď na životné otázky, vojna ho však o ideály i náboženské videnie sveta pripravila a on berie zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Táto pasáž zároveň dokumentuje fakt, že Hlavaj nie je jediným, ktorý podstupuje niečo podobné, („Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj“). Podobným spôsobom konalo i množstvo iných ľudí a Adam sa teda stáva symbolom tých, ktorých vojna takto zmenila. Naplno sa jeho nové videnie sveta prejavuje po návrate do Ráztok. Odmieta pasívne vyčkávanie ostatných, snaží sa ich vyburcovať k činom. „Kto trpí zlo a nestavia sa mu na odpor, napomáha ho, a kto sa nebráni, keď je napadnutý, nezaslúži, len aby zhynul.“/7 Volá po odplate za všetko, čo bolo na Ráztočanoch i ostatných ľuďoch vrchnosťou cez vojnu napáchané. „Oko za oko, zub za zub“/8 a k slovu sa dostáva i jeho prchkosť a iracionalita – ním videné riešenie je to najjednoduchšie ale i najkrvavejšie: „Zbaviť sa pijavíc! Pohlušiť ich!“/9 Jeho hnev ešte viac rozdúchava správa o nemanželskom dieťati jeho ženy. Aj tu sa necháva uniesť pocitom a vášňam, chce sa pomstiť za potupu. „Keby ja vedel, kto to bol .. zabil by som ho ako psa!“/10
Hneď po príchode do Ráztok je ako vojnový zbeh stíhaný a hľadaný, odmieta sa však poddať a je odhodlaný utekať pokiaľ to bude nutné. „Ale mňa tak ľahko nedostanú“/11 Svojou vytrvalosťou a odhodlaním ide dedine príkladom. Jeho snahy prebrať ich k činu sa nakoniec stretávajú s úspechom. On je tým, ktorý ich k činom burcuje ale búriť sa začínajú aj samotné Ráztoky. Pre ne sa stal nielen príkladom ale i symbolom vzbury. „Tí ľudia žili v ňom a on v nich. Tvorili spoločnú rieku, ktorá sa chystala pretrhnúť hrádze“/12 Je si vedomý toho, že ako jednotlivec má pramalú šancu čokoľvek dokázať „Ale Adam Hlavaj vedel, že jedno je malé číslo vtedy, keď jeho srdcu podobných sŕdc tisíce revú. Srdce k srdcu. Krivda ku krivde a budú mať more, v ktorom môžu utopiť pol sveta“/13

V závere, keď je už vzbura v plnom prúde, nezastaviteľná, a iracionálne, pudovo konajú už celé Ráztoky, Hlavaj je tým, ktorý sa snaží rozmýšľať. Zachováva chladnú hlavu a ako jeden z mála vidí dôsledky činov Ráztočanov i potenciálne hrozby. „Ale bola tu nová možnosť nebezpečenstva. Všimol si totiž, že z vojakov a žandárov štyria utiekli.